Áno, možno aj teraz zmätok v mojej hlave mi hovorí, že „Roman schop sa choď ďalej..“. Ja sa aj schopím aj idem ďalej, ale idem ďalej a utekám pred mnohými vecami.. Najradšej by som teraz chytil niekoho pevne za ruku a povedal: „Ber ma kam chceš!“ keďže ja vždy idem tým nesprávnym smerom..
Tento blog píšem počas jedného rozhovoru a uvedomujem si, že už nevládzem.. Bože, ono to všetko tak rýchlo ubieha a ja som stále na tom istom..
...ďalšia rana...
A teraz čo??? teraz sa zas usmejem A budem sa robiť že sa nič nestalo.. Prečo neviem povedať nie, prečo mi nikto nepovie že „Budem Ti niečo rozprávať, ak sa cítiš sám.“
teraz sa cítim sám a aj vtedy som sa cítil sám a bojím sa toho, že aj zajtra ostatné dni sa budem cítiť sám...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
siss
9. 1.januára 2010 23:33
dobre napisane...viem si predstaviť ako sa cítiš.
3
Pekná myšlienka pohľadu z druhej strany rieky, aj celé to je veľmi pekné.
4
mne sa to tiež veľmi páči, tiež by som sa chcela niekedy dívať na seba z dialky... a keď sa cítiš sám, tak mi zavolaj, budeme sa cítit sami dvaja
5
Aj ja by som chcela Niekomu povedať„Ber ma kam chceš!“ smola je len to, že neviem kto ten Niekto je...
Napíš svoj komentár