Dlhé večery a krátke dni ma priniesli k tomu, že sa zvyknem v noci pozerať cez okno. Všetko tam vonku je iné, kvapky dažďa stekajú po oknách a ja len premýšľam, že aké je všetko iné a zmenené.. Tým že opadli listy na stromoch opadli aj city k niektorým ľudom.. Z obyčajných ľudí sa stali priatelia a z priateľov sa stali obyčajní ľudia. Z týchto kedysi pevných priateľstiev sa pomaly začali odlamovať kúsky a tak sa stalo to, že len kúsok mi z nich ostal a uložil som ho hlboko dovnútra

Vždy to tak bolo a vždy aj bude. Život plynie ďalej a so životom kráčame aj my, možno niekedy pár krokov dozadu a inokedy dopredu. Touto cestou nekráčame sami, ale časom sa stane, že naše cesty sa pomaly rozdelia, priznávam sa, že niekedy to bolo aj mojou vinou a tak som si porozdeľoval vo svojom vnútri ľudí, ktorí v mojej mysli ostali.,

Asi by som mal začať od konca, tam kde začína môj starý život. Prvými ľuďmi sú ľudia-priatelia, ktorých som dlho nevidel, ktorých už predpokladám neuvidím a s ktorými som mal ísť raz von, ale to sa už nikdy nestalo, ľudia s ktorými som v každodennom kontakte, ale ich vlastné „JA“ sa veľmi zmenilo..(škoda, že nečítate môj blog). vyradil som ľudí, ktorí so mnou majú minulosť, ale už nemajú budúcnosť. Už nechcem aby tých pár ľudí sa spoliehalo, že dakedy čo bolo a už prestali riešiť, čo bude.. Sú to priatelia, ktorých zaujíma to s kým som, kam idem, ale prestalo ich zaujímať, že prečo nie som s nimi..

Druhou kategóriu sú priatelia, s ktorými by som chcel byť, ale mnohé veci mi v tom bránia. Buď v tom je diaľka, alebo to, že majú lásku, ale ja ich chápem

Do tretej kategórie svojho vnútra som zaradil rodinu, ktorá je len jedna a nech sa stane čokoľvek, budem stáť vedľa nich

Do tej poslednej som si dal ľudí, ktorými má život budúcnosť, možno ich nepoznám a iných poznám, ale verím, že tam za rohom niekde skrytí sú a čakajú, kým nás možno život spojí.

Viem, že tieto kategórie môžu zo dňa na deň zaniknúť, alebo ľudia sa v nich premiešať, proste chcem začať niečo iné, niečo nové a nie stáť na tom istom mieste a čakať.. Ja som sa čakať naučil, viem, že raz nájdem silu povedať aj iné veci a raz aj tie poviem. Musím to povedať a počkám, čakať som sa už naučil. i keď to bolí, ale aj to je pocit šťastia..

 Úvaha
Komentuj
 fotka
wiktorka15  12. 11. 2009 20:57
Velmi pekne! a dobre na zamyslenie! mna do ktorej kategorie zaradis??
 fotka
ceresienka  12. 11. 2009 22:41
oprava:...dlhé večery...kvapky dažďa...
 fotka
rom4n133  12. 11. 2009 22:54
@2

Dik
 fotka
acheronka  13. 11. 2009 20:15
zaujimavy system v tom mas...to este rozoberieme
 fotka
ewellyne  25. 11. 2009 21:25
pekná úvaha...snad do tej z tych kategorii patrime aj my
 fotka
aiwan  28. 11. 2009 22:15
Veľmi pekne si to napísal, hlavne prvý odstavec sa mi páči. Myslím, že v podstate to cítim nejak podobne, aj tie kategórie by sedeli



A mimochodom - čakať sa ti oplatí možno v rade u doktora, alebo obchoďáku, no inak treba ísť ďalej a zbytočne nečakať, aj keď...niekedy je fajn zastaviť sa a položiť si otázku "idem správnym smerom?"
Napíš svoj komentár