Dnes už mám 19 rokov a som o 5 rokov starší. Ten občiansky nebol také „woou“ ako bolo moje rozhodnutie, kam pôjdem na strednú. Vtedy bolo vtedy a dnes by som sa asi rozhodol inak. No neľutujem, šiel som na gympel. Prišlo ich ešte veľa, napríklad prvý deň v škole, či prvá 5-ka
Čo bol občiansky v porovnaní s vodičákom, či vreckové od mamy a moja prvá vlastná výplata. Každé „woou“ ma posunulo ďalej. Každé „woou“ zo sklamania v láske, priateľstve či v obyčajných situáciách.
Od vianočných večierkou na škole, kde sme krúžili okolo stoličiek.. To bolo vtedy „woou“. Neskôr prišlo „woou“ na prvom školskom plese, kde som mal dovtedy nenávidený oblek, či jeden z najslávnostnejších okamihov v mojom živote – STUŽKOVÁ. To bolo „woou“. A ďalšie pri písomných maturitách.
Dnes už nekrčím nos nad "dospeláckym" pojmom "káva" , prestal som zbierať nálepky.. Práve naopak, dnes už pijem kávu, zbieram životné situácie, ktoré ma posúvajú vpred a pribúdajú čiarky na stenách.. Dnes už symbolických 19-násť
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
pettulqa
25. 4.apríla 2010 00:42
krásne napísané a všetko najlepšie
Napíš svoj komentár