Ak neviete, čo je to, tak vedzte, že je to MESTO OSUDU... má to zatiaľ 6 kapitol a všetky nádete na mojom blogu... A inak, tato kapitola je trochu nezvyčajná..je to uryvok z velmi starej knihy, o ktorej ste sa (mozno) docitali v predchadzajucich kapitolach...

Na úvod lekcie, rád by som upozornil. Čas, ako je dúfam jasné všelikomu, vec je predôležitá. Neradno sa len tak zahrávať s ňou. Varovanie vystupuje preto, hneď v začiatku poučenia. Čas, ako rád by som poznove opätoval, môže k vám byť veľmi nemilosrdný a preto predumajte riadne a poctivo, či vec, ktorú radi by ste naplnili, dôležitá je nielen pre vašu radosť, ale i pre všeobecnú nápomoc. Ak by tak však nebolo, čas potrestať takisto vie neináč. Dozvuky neskoršie sú plané i nemilé. Lež zavďačiť sa čas dokáže jednako, pri úmysle ušľachtilom. Ak teda činy svoje, pevne uvážil si, a napriek výstrahe mojej i napriek trestu možnému, konať si sa rozhodol, vedz, že postupovať presne mal by si. Pokyny v knihe tejto opísané, dodržať presne, vetu po vete, dodržať poctivo a čestne mal by si. A preto vravím ti, teda, varovanie zakončené je. Teraz už len opatrne, pomaly, ale presne, prečituj, čo robiť máš.
Bod prvý: Zaopatri si na svoje okolie priateľov dobrých. Zver sa so svojim poslaním a láskavo o pomoc vyžiadaj.
Bod následný: Zožeň miesto nerušené, kde skala zo zeme vychádza a kam za súmraku priamo slnko zažiari.
Tretí bod: Zožeň karafu. Karafu, ktorá vyrobená je z niečoho, cez čo slnko dokáže predrať sa ľahko.
Nasleduj pokyn: Materina dúška, fialka a kvet nezábudky. Tieto zelinky nájsť či zaopatriť bude potreba. Ďalej z bystriny vodu pravú láskavo si priprav. A k tomu srdca čistého a dobromyseľného, priateľov čo v núdzi pomôžu ti, i tých zo sebou pober.
Piaty bod, hľa, vraví ti, vyber sa na miesto vybrané, kde slnko za súmraku tú skalu z matičky zeme rastúcu ožiari a všetko potrebné nezanechaj bez seba.
Bod následný, posledné varovanie dáva, ak srdce čisté a prosté, nežije v tebe, rozmysli trikrát svoje činy a až potom rob, čo ti treba. Inak, ách, krutý osud počká ťa, čo nikto ani rivalovi by nezaželal.
Ak rozhodnutý napevno už si, pokyn, čo pod šťastným číslo stojí, radí ti: zmiešaj svoje zelinky s vodou čistou z bystrinky. Nože, vynes ich na miesto vybrané, premiešaj vo fľaške, čo poctivo vybral si a nechaj slnko, nech lúče svoje cez ňu prepúšťa.
Následne sa drž rady: sadni si na skalku, čo zo zeminy vytŕča a priprav karafku zo zelinkami v čírej vodičke. Požiadaj úctivo priateľov, čo vážia si teba, aj prírodné všetky krásy a rovnako aj čas. Ešte výstraha malá: nežiadaj o pomoc priateľov, čo na strane zla stoja a čo si ich nevážiš. Požiadaj ich o to, aby okolo sa vystavali a svoje oči zľahka uzavreli. Nech len myslia na to, že nič oni zlé nechcú vyrobiť a tiež nič dobré pre seba. Ty to urob jednako a jemne zvieraj karafku v ruke svojej pravej. Nemaj však túto nádobku uzatvorenú, aby rastlinky, zelinky a voda číra pomôcť ti mohli. Taktiež však maj pripravenú závorku, ktorou čas dokážeš následne uzatvoriť v karafe.
Bod deviaty vraví, vraj vyriekni presne za súmraku vetu: Aetas consisto sui, consilium meus, malignus non ei. Zopakuj to i ty, i tvoji priatelia. Prv len ty, potom následne po poradí i oni.
Desiatka, bod posledný radu dáva: Vypi ty karafku so zelinkami, ale nie všetkú. I priateľom zanechaj za glg. Potom spoločne zavolajte: Regratior sidus.
Divy uvidíš nevídané. Potom, napochytre uzatvor fľašku a ďakuj Bohu, že si neutŕžil žiadne poranenia. Fľaštičku, čo čas si v nej uzavrel, dobre uchovaj a vedz, že vec cennejšiu, ako obsah jej, na svete nenájdeš. Čas si však neuzavrel celkom. Iba ten, čo sa týka ostatných. Ži svoj život ty naďalej. Starneš ako inokedy, i ty, i tvoji priatelia, čo formulku magickú s tebou vyslovili.
Neskoršie, keď čas rád by si prinavrátil k behu, opäť zvolajte všetci, čo čas zastavili: Regratior sidus a uzavretú fľašku pomaly otvor.
Nakoniec, upomínam ešte raz: Veci tu opísané konaj naozaj iba za úmyslom dobrým a vyvaruj sa akýmkoľvek času podvodom. Nenadarmo predsa vraví sa: „Čas je neúprosný.“

 Vymyslený príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár