Veril že prídu lepšie zajtrajšky
Žil som v sne, no napriek tomu som pravdu vedel
Dnes už len neveriacky zamýšľam sa, ako to?
Že tak dlho som bdel...
Viem že to bolo pre mňa požehnaním
Kto by čakal že sa na toľko zmením?
Že láskou otvorím si oči na toľko
Aby som cez tú bolesť pochopil pravidlo
Ak málo získam, tak veľa stratím...
Pocit sklamania, bezradnosti či strachu?
Aj tak by som menoval emócie ktoré sú mi dnes vlastné
Stále cítim na sebe tu ťarchu
Akoby včera bol ten deň ktorý ma ešte dodnes nešťastným robí
Znovu som sa prepadol pod tenkou vrstvou ľadu
No tento krát to bolo za cenu otvorenia očí
Aby, keď ťa stretnem som dal hore hlavu
Len preto aby si videla že tá láska ma dodnes otročí...
Nedokázal som toho veľa, no to že som ťa ľúbil bolo jasné
Ľúbil, ako slnko ľúbi spoza vrchov k nebu stúpať
Ľúbil, ako vedec ľúbi nové skúmať
Ľúbil, ako hudba ľúbi noty zmotať
Ľúbil, ako tanečník ľúbi tancovať
Takto som bol tebe oddaný
Málo platné keď zavreté si mala oči
a noci prebdené so slzami
Aby pochopil som, že čo sa raz začne to aj skončí...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
madlygirl
25. 9.sept. 2009 12:32
peknéé no so smutným nádychom
Napíš svoj komentár