Samota nad šťastím....

Spomienky sa rútia,
Zo všetkých kútov ku mne.
Nikdy som nevedela,
že môj svet stemnie.

Na lícach cítim,
Studené slzy.
Kotúľajú sa po tvári,
Ako príznak skazy.

Šedé oči,
Zakalené bolesťou.
Chcem sa postaviť,
Odísť za tebou.

Moje tajné prianie,
Neustúpim od neho.
Po čase však zistím,
Či chcem podľahnúť.

Dlho som sa spoliehala.
Dlho hľadala svoj sen.
Dlho len sedela
A chcela ísť preč.

Teraz už vidím svoj svet inak.
Nie len červený či čierny plný tmy.
Prišiel mi oblak na pomoc,
Farebný a nežný...

Kroky vedú ma od miesta,
Kde najviac spomienok bolo.
Na tvoju tvár, na tvoje telo.
Na tvoju smrť...

Teraz už viem,
Čoho chcem mnoho.
Ale teba späť nikdy...
Nedostanem.

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu