Znova sedím na lavičke
A nechávam plynúť deň.
Som sama ako ty,
To ja viem.

Len ja som s úsmevom na perách,
Prijala, čo som mala v kartách.
Tarotové karty vykladala veštica
A ja som vedela dopredu, čo je naša špica.

Seba mám no teba nie,
Nechcem zažiť ďalšie sklamanie.
Chcem sa len dostať od teba čo najďalej,
Aj keby to bolo takto naďalej.

Nedá sa nič robiť,
Možno len stáť.
V tichu predsa nemáš čo stratiť...
Možno len tvár.

Pád do prázdna nepočuješ,
Ani nechytáš sa mňa.
Potrebuješ na to fľašku
Skvelého vína.

Priatelia pri tebe nestoja,
Opora som bola tvoja ja.
Nikdy si nevedel,
Čo sa za mnou skrýva.

Balóny nafúkala moja sila
A teraz pomaly odlietajú...
Strácam sa v dohľade,
No nie je to tvoja chyba.

S kufrom plným vecí,
Dochádzam, lúčim sa.
Naša láska nebola to pravé medové
A ja som si toho vedomá.

Už len počkať,
Sobáš mám so slobodou.
A moji priatelia ma znovu
Budú držať s úsmevom nad vodou.

 Báseň
Komentuj
 fotka
endre-silentname  3. 7. 2008 18:40
Budú ťa držať... to som presvedčený... hovorím síce za seba, ale čestne.
 fotka
martinka1112  8. 8. 2008 10:55
je to pekné,....a také smutno-optimistické,...ale mne sa to páči.
Napíš svoj komentár