poznáš ten pocit, keď si na dne,
keď niekto do tvojej duše dýku bodne.
tak potom vieš čo cítim
svoj život do rúk chytím.
ešte budem rozmýšľať,
či ho do rúk pevne vziať
a či do priepasti smrti ho hodiť
a tam budem navždy slepo blúdiť.
Hodiť sa pod vlak , či podrezať si žily,
v tomto hnusnom svete každý sa raz zmýli
môj život aj tak nemá cenu
a každý raz potrebuje nejakú zmenu.
pýtaš sa , čo sa mi na smrti páči?
to pri čom sa takmer každý zháči.
tá temnota , sladké oslobodenie od trpkého života
po ktorom sa každý bezcieľne len motá.
pre teba možno sú to bludy jasné,
pre mňa to však je niečo krásne
no vždy je tu niekto pre koho musíš žiť
a tú trpkú omáčku života preňho piť
pýtaš sa prečo mám rada temnotu?
dáva mi silu , a má hodnotu.
nepodceňuj tieto slová
aj keď je to len báseň snová....
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár