Do mokrej kalúže skáčem,
Znowa pred zrútením plačem.
Sprawodliwosti a prawdy už niet,
A tak moye pocity wložím do týchto wiet.
Prečo sa swet a lduia menia?
Dobro odchádza a wrawí dowidenia.
Až neskoro si člowek uwedomí,
Kolko lásky nenáwisťou zlomí.
Cez zapršane okno hladim,
Wšetko zlo a utrpenie citim widím.
Citim wšetku bolesť sweta,
Tak kedy už pride odweta?
Čakám až slnko zaswieti
A wšetkú krutosť pohltí.
Ale wiem že neskonči sa toto happy endom
Nezwíťazí sprawodliwosť nad podwodom.
Už wiem že žiwot neni ako ten z rozpráwky
Ktore balamutia detom hláwky.
No stále som w slepej nádeji,
Že dobro ukrýwa sa w šedom záweji.
Tak skús mi podať obe ruky
S laskou prekonáme tieto muky.
Možno práwe naša láska ludom duše oswieti,
Zničí nenáwisť a šíriť lásku dalej prinúti.
Swet sa zasa krajším stane
Zahreje nam chladne dlane.
Koniec je blízko no dá sa zastawiť,
Už len tým že neprestaneš w lasku weriť.
Ak naše srdcia budu stale biť,
Može laska zwíťaziť.
Ak laska dobredu nás bude hnať,
Wýťaztwo nam pred očami bude stáť.
no tak toto som kedysi dawno napisala a je to dosť nerealne od 7mej strofy to je ten moy wlastny swet moya fantazia niečo čo sa nikdy nestane iba w moyey mysli
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár