Moj večný spoločnik-DEPRESIA..

ach, znova.
prišla ma pozrieť.
"možno to bude na dlhšie".
zmienila sa.

teraz sa u mna nejak zabývala.
všetko mi sťažuje.
nemožem žiť ako chcem.
musím sa zariadiť podla nej.

keby sa to dalo.
poslať ju čo najďalej.
no nie.
ona je teraz mojím pánom.

a ja som jej verný psík.
otrokom som sa jej stala.
nedokážem sa ubrániť.
proste na to nemám.

kamarátka?
možno občas.
som čudná.
ja viem.

stáva sa že to ludia nepochopia
veď ani ja by som nechápala.
no človek ju občas potrebuje.
aby si uvedomil o čo tu kráča.

nie preto, aby bol ľutovaní,
aspoň nie ja.
ukryť ju pred všetkými
o to sa snažím

no ona je mrcha,
dostane sa na povrch,
a všetkým ukáže akú ma nedomnou moc
ja nechcem

šepká mi slová,
čo tak pekne znejú,
volá ma,
riadi ma.

Che aby som ju nasledovala,
Zavedie ma na to miesto
Doháňa ma do šialenstva
Podáva mi do ruky moj osud.

už zašla pridaleko,
musí ma niekto zastaviť,
ja chcem predsa žiť!
tak ma prosím zachráň
kým je čas
nech nieje neskoro.

ak to stihneš,
ona odíde,
ochráň ma pred nou,
nech sa nevráti.

no ona sa len skyje.
a ked to nečakám
vrati sa.
a znova zautoči...

všetko začne od znova.
zas to iste.
a nikdy to neskončí....







DEPRESIA-
kamarát či nepriateľ?
je to na tebe.
čo jej dovoliš
či sa jej postavíš
či dovolíš aby ťa ovládla
a zničia

viem, že je ťažke ubrániť sa jej
je to silný súper,
no ty musíš byť silnejší
nájsť zbraň proti nej

nepoviem čo je zbraň,
neviem aká je.
každý musí nájsť tu svoju
vnutri seba.

 Skutočný príbeh

3 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu