potom som uvidela okolo seba samych ludí ako sa ľutujú aký hrozný život maju a myslia si že su najutrápenejši na svete, že niekto je na to zle..ae on horšie...a prišlo mi s toho zle...
uvedomila som sa...a prestala ľutovať...aj ked mám dodnes v mobile obrázky s textami ako sa niekto ľutuje...nečítam ich...
minule..ako obvykle, mala som depku, v škole...a začal a si prezerať obrázky...no našla som len ľútosť tú hnusnú sebaľutosť..a prišlo mi s toho zle..už som nebola zdeprimovaná bola som znechutená a chytila som nervy...
z depresivnej hudby som v momente prešla na agresívnu...bola som znechutená už aj sama zo seba...neznašala som sa...nadávala si...prečo sa zas lutujem? ked je to tak odporne...
ako dni plynuli...ja som bola depresivna neiz toho, že by som sa lutovala...predtým by som sa ľutovala že prečo dajme priklad je ku mne tak hnusný? prečo mi tak ubližuje..ae hlbšie som sa zamyslela nad tým prečo to robi..a či ja nerobím to isté...
nemala som chuť lutovať sa a utápeť v tom aky je život ku mne nespravodlivý...kašlala som na to
bola som s kamarátkou...a tá začala byť depresívna...pravdaže ma to zaujímalo tak som sa vypytovala..a dostala som z nej akurát toľko, aby som pochopila že sa ľutuje a potrebuje byť ľutovaná, možno bolo blbé nechať ju v tom ae ja , ak by som ju lutovala citila by som sa zrozne, bo ľutosť tomu človeku nepomože..a ked som jej aj neičo povedala...zas sa začala lutovať to čo som ja povedala nieje pravda ona nikdy nebude štastna a blá blá..som dosť nervozny človek taks om račej odišla ako by som na nu mala vyšteknúť a zbytočne by sme sa hadali a povedali si aj to čo nechceli..
ja nikdy neľutujem nikoho...pretože som si uvedomila jednu vec, lútosť a súcit su dve rozielne veci...
ked už sa niečim trápim a niekomu to poviem..dajme tomu že sa viac menej lutujem, a ten človek ma začne lutovať tiež...odidem...nechcem aby ma niekto lutoval...chcem aby ma podporil, aby somnou sucitil, nech račej nehovorí nič akoby ma mal lutovať...
čo ti dá sebaľutosť? ? sám sa trápiš tym že sa toľko lutuješ...a zatažíš tym všetkých kamarátov lebo čakáš že ťa budú ľutovať...trapia sa s tebou...koli možno uplnej kravine...koli veci ktorú zaživa možno miliarda ludi na tomto svete v ten istý okamih...a nie všeci sa musia toľko lutovať...a to že sa budeš lutovať realitu nezmení iba ti to ako sa tým budeš zaoberať viac ublíži...
jednoducho a jasne: nelutujem sa nebudem sa lutovať nikoho nelutujem a ani lutovať nebudem...možno ti vtedy pridem tvrdá a ako ťa strašne nechápem, a budeš mať o dôvod viac ľutovať sa...ja nepristúpim jednoducho na nezmyselne ľutovanie...
tfuj na to...
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
2
tak tak ..vlastne my sme sa spoznali na akom jednom chate.. kde sme si tak pisali o lutovani.. je to hnusne.. a perfektny clanok!
Napíš svoj komentár
máš pravdu..ľútosť od kamarátov..neviem, lepšie je keď človek počuje nejakú radu alebo nejaké slová čo ťa upokoja..ako že ľutujem ťa... no ale aj tak je to súčaasť života