často siaha až do výšin,
no občas vrchná karta strach má z výšky
padne nadol a ja postavím inú na jej miesto
Keď niekto podkopne tú v strede, horný rad spadne s ním,
no základy sú naspodku,
sú tie hlavné a mám stále odkiaľ začať stavať, budova svoj život ďalej
lebo mám koreň pevný a silný.
No teraz prišla búrka, ničivá a zlá
Karty začali poľavovať, jedna po druhej
padajú, lietajú v búrke po svete,
snažím sa bežať za nimi a nestratťi ich.
Kým ich zbieram, zabudla som strážiť spodné karty tvoriace základ
Odplavilo ich. Každú iným smerom
za ktorou mám utekať?
Ktorá je tá silnejšia?
Ktorá je dôležitejšia?
Ktorá mi zaistí lepšie stavanie „nového domčeka"?
Ovláda ma zmätok,
beznádej
neviem, čo skôr,
čím dlhšie sa rozhodujem, tým sú ďalej.
NIE!
edna sa pretrhla na dve polky a zas inými smermi pobrali sa.
čo teraz ?
Neostalo mi už vôbec nič.
Zostala som sedieť na pustatine,
bez zázemia,
bez jedinej karty
bez pohonu ísť ďalej
Dochádzajú mi sily
Padám.
Umieram.
Nie!
Prečo nemôžem umrieť?
Nedá sa to.
Ale ja chcem
Nejde to.
Veï najľahšie je to vzdať.
No teraz všetko akosi oaželo
Moje bezvládne telo už nemá silu a predsa neumiera.
Vietor pohadzuje mnou do každého smeru.
Každú chvíľu bližšie k inej karte
Keď chcem ísť za to jednou, najbližšou.
A už ju skoro mám postavenú,
Tak vietor mnou hodí na opačnú stranu – k druhej karte.
Búrka a vietor nechcú ustáť
Snáď pohltili všetko slnko?
Bezmocná sa pozerám okolo seba.
Vidím len pustatinu,
Všetko zničené,
Spálené a rozmetané na kúsky
Niè nie je po kope
Niè nie je na mieste.
Neviem, kde mám hľadať karty
Neviem, kde sama som
Z toho, ako ma prehadzoval z miesta na miesto som celkom dezorientovaná
Kam vlastne patrím?
Ach!
Čo to?
Vidím kartu,
Celkom nehybnú,
Idem za ňou!
Tá neodletí!....
Ach nie!
Je to karta, ktorú som sama zahodila
Karta, ktorá mi nedovolila stava na ňu ďalšie,
Tá, ktorá mi nedovolila ísť vyššie,
Tá ktorá nechala pada karty pod ňou.
Aby bola len ona tá hlavná.
Čo to?
Ona ide za mňou
Chce zas ovládať môj svet
Mám si ju necha? veď nič iné nemám.
Žiadnu inú kartu.
Možno ma bude ničiť, ale nebudem sama
Bude pri mne
Ach!!
Nestačí, že sa mi zrútil domček? Život?
že nemám kde začať?
Že neviem, za ktorou hlavnou kartou utekať?
musím riešiť, či pôjdem s touto zlou kartou a riskovať ďalší úpadok?
Nevládzem.
Naozaj už nevládzem.
Chcem to vzdať.
Silno túžim skončiť to.
Ale nejde to.
Nedá sa to.
Jednoducho nemôžem
Chcem odísť z tejto hry
Ale zavreli sa dvere.
Nedajú sa vyrazi, otvoriť
Kľúč je v spojení základných kariet.
Tie nemám.
Z hry niet úniku.
Niet konca
Niet riešenia
Niet šancí
Niet už mojich síl.
Som v bludisku.
Čím som ďalej na tej ceste,
Tým viac sa predlžuje
A tým viac sa cieľ vzďaľuje.
A preto stratená a
Bez zmyslu života
Blúdim svetom
Bludiskom
Utrpením
Pomaly umieram
Ale zomrieť nedokážem.
A tak len trpím...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár