štvrtok bol vážne hrozný deň pre mňa...aj v škole lebo sa mi nič nedarilo ale aj doma...zistila som, že akonáhle prídem domov vždy mi hneď klesne nálada...či už ich len vidím alebo niečo urobia rodičia...v poslednej dobe už nerada chodím domov lebo mi dokážu pokaziť aj tú najúžasnejšiu náladu...
myslela som si, že už horší deň ako štvrtok nebude...hahaha...no veľmi som sa mýlila...bolo ešte horšie včera (piatok)...
v škole išlo všetko super...mala som takú super náladu ako nikdy predtým...myslela som si, že už bude celý deň super...no hneď ako som prišla domov som si uvedomila, že to tak nebude...
otec sa ma hneď opýtal či mám nejaký program na ten deň..povedala som, že áno....okamžite povedal nech ho zruším....ja som nechápala...on mi ho bez mihnutia oka zrušil...ešte sa tváril, že mu je to úplne jedno....mala som strašné nervy...prišla mama...a tá začala po mne ziapať...nechápala som prečo...vkuse hučala....potom sa hádali obaja...potom obaja ziapali na mňa...a všetko to bolo kvôli tréningu môjho brata, ktorý tu včera ani nemal byť...takže ja som si zrušila celý program...všetkým to bolo úplne jedno...všetci ziapali...každý po každom...takúto hádku som ešte nezažila u nás...a samozrejme celú ich hádku dali za vinu komu?....MNE:.. myslela som si, že už nič horšie sa mi stať nemôže...a znovu som sa mýlila..
išla som so psom k starej amme na korčuliach lebo vždy keď sa niečo stane tak idem k nej...hľadám útočisko a väčšinou ho nájdem len u nej...ona ma vždy pochopí...prišla som tam...povedala som jej čo sa stalo...a čakala som čo sa stane...čakala som podporu...a ona?...začala na mňa hučať, že je to všetko moja vina....že ja za všetko môžem...že som drzá a že si enmám dovolovať na otca...kks akože ja som nechápala...mňa tieto jej reči vážne skoro rozplakali pretože ona na mňa nikdy nekričala..takúto ju nepoznám...úplne ma sklamala...:nevedela som, že ma niekedy sklame niekto z rodiny....a od nej som to vážne nečakala...je presne taká ako mi o nej vždy hovorila mama...ona vždy má pravdu..mami majú proste pravdu vždy..aspoň tá moja!
takže som zažila včera totálny úder pod pás..jediný kto ma pochopil bol dedko a pri nom som sa už aj rozplakala...nevydržala som to..snažila som sa byť silná ale keď mi povedal, že budem vždy jeho malé dievčatko tak som sa úplne položila...takto zle som sa vážne necítila už veľmi dlho..neviem ako dlho budem predýchavať to, že vlastne moja stará mama, ktorú som vždy obdivovala je vlastne úplne iná ako som si 17 rokov myslela...je to strašný pocit....mama vie ako sa cítim a ona stojí pri mne...aj dedko...teraz potrebujem pri sebe ľudí, ktorích mám rada a aj oni mňa...lebo sa cítim vážne strašne:
Je to možné?
Komentuj
3 komenty k blogu
2
je to smutné, že človek, ktorému si dôverovala ťa tak sklamal...ale aspoň ťa to naučilo, že aj taká osoba môže raniť a v budúcnosti budeš voči tomuto obrnenejšia....a je smutné, že rodina, ktorá by mala vždy stáť pri tebe a podporovať ťa vie byť taká hnusná....ako moji rodičia
3
Tiez nemam rada taketo hlupe hadky kvoli nicomu...Ale neboj, ono to zas bude dobre, obcas sa len treba vykricat
A suhlasim s 1., babka mala zrejme len zlu naladu...Ale aj tak je to od nej podraz, vykricat sa na teba prave ked ta mala podrzat..
A suhlasim s 1., babka mala zrejme len zlu naladu...Ale aj tak je to od nej podraz, vykricat sa na teba prave ked ta mala podrzat..
Napíš svoj komentár
čo sa týka starkej, možno že mala len zlú náladu, niečo sa jej nevydarilo, preto bola na teba taká, ked vravíš, že inokedy ťa vždy podržala, vypočula.
A zlatý psík na fotke