Šťastie je zvláštna vec. Chvíľu ho máte a zrazu je fuč. Vyzerá to že v rukách máte všetky tromfy, sedíte a na pokrovom stole vám chodí fullhouse za fullhousom. Kľudne popíjate drinky, riskujete a myslíte si, že hráte na istotu. Veď predsa teraz sa všetko darí. Až tak, že si toho prestanete vážiť a obseriete samých seba. Život vás vypľuje na zem, oští vás, nachriacha vám do tváre a kým sa pozbierate, vaše prachy, nohavice a aj košeľa sú preč. Aj s vaším šťastím. Čudujete sa čo sa stalo a zrazu sa všetko serie. Dostanete kopačky od vašej lásky, lebo si našla nejakého búchača, ktorý vás pri prvej príležitosti zmaľuje ako Rembrant plátno. Vyhodia vás z práce a vy si neviete nájsť nič poriadne a tak sa uchýlite do hypermarketu ako pokladník. Ani tam sa vám nedarí. Šéf, mimochodom polovičný analfabet, ktorý má ledva maturitu, sa do vás naváža a robí z vás idiota. Neplatia vám toľko čo by mali a vy po šichte chodíte domov unavený ako fras. Klesnete na posteľ s myšlienkou, že chcete umrieť a plačete do vankúša. Nuž takto to chodí. Šťastie nemá človek každý deň. Preto ho netreba žmýkať, ale užívať z rozvahou. Veď predsa, keby ste boli šťastie vy, nechali by ste sa nechať dojiť ako krava za vemeno.

Suzie a ja. Už to trvalo dva mesiace a na môj údiv ma to stále bavilo. Bola hravá a živelná. To ma neskutočne udivovalo a vždy ma dokázala niečím prekvapiť. Raz mi doniesla raňajky do postele, inokedy mi len jednoducho kúpila chlpatú deku z ktorej som strašne kýchal a tak skončila v skrini s ostatnými haraburdami. Bežne sme sa spolu chodili prechádzať po parku, ruka v ruke, nič nehovoriac, len sledujúc starých pánov vykračujúcich si s vychádzkovými palicami. Zamilované páriky sediace na lavičkách ako hrdličky a mladé manželské páry s deťmi, staré babky ktoré ako keby už len čakali na zubatú, sediac na kamennom múriku a kŕmiac holuby. Áno, bol som veľmi šťastný. Mal som Suzie zo dňa na deň viac rád. Ani som veľmi nemyslel na iné ženy. Najprv som si myslel, že s Irou nemá nič spoločné. Potom som si však uvedomil, že Ira v mojich snoch nikdy nerozprávala. Odkedy som bol so Suzie, o Ire sa mi nesnívalo. Vtedy som prišiel na to, že Suzie má ten Iryn hlas. Milý, vľúdny hlas, ktorý ma dokázal neskutočne vzrušovať, hlas ktorý ma dokázal uspať v priebehu minúty. Bol som naozaj šťastný. Síce som každý deň myslel na holubicu a Sama, ale Suzie bola minimálne prijateľnou náhradou. Keď sme sa po tých uplynulých dvoch mesiacoch prechádzali po parku, dokázala ma zasa raz prekvapiť. Chcela ma predstaviť rodičom.

,, A nieje to trošku skoro?“ pýtal som sa celý nesvoj. Sedeli sme na lavička a Suzie ma nežne hladkala po stehne.
,, Neboj. Naši sú fajn, možno trošku staromódny.“
,, To znamená ísť s tebou budúci týždeň do Severnej Dakoty.“
,, Áno zlato, ale neboj, všetko bude ok.“
Všetko bude ok. Ak som mal chuť to niekomu uveriť, Suzie to rozhodne bola.
,, Tak dobre. Súhlasím. Už si im o mne povedala?“
,, Budeš moje malé milé prekvapenie“ oboznámila ma s mojím stavom. Mne na okamih prebehol mráz po chrbte, ale naozaj len na okamih. Lebo ma pobozkala na krk a šepla mi do ucha.
,, Mám chuť spraviť niečo čo nikdy nevyjde z módy.“
,, To aby sme išli domov nie?“
,, Načo... ty si trdlo.“ chytila ma za ruku, vtiahla ma do neďalekých kríkov. Pomaly mi rozopínala nohavice. Naozaj si dala záležať. Ani jej ústa ma nikdy neprestali udivovať.

Koľko krát som v živote počul slovné spojenie, mám blbý deň? Neviem, ani to nerátam. Stačí, aby ste ráno vstali a zistili, že vám mačka nasrala do topánok, hneď máte skazený deň. Ste mrzutí, odporní ku všetkým naokolo, počnúc predavačkou v novinovom stánku keď si kupujete cigarety, pokračujúc revízorom, ktorý vás kontroluje a robí si len svoju prácu a končiac vašim šéfom, manželkou, priateľkou, milenkou, alebo nebodaj deťmi. Vsugerujete si pocit, že sa vám nč nedarí a deň si kazíte vlastne sami. Je to kravina. Každý si sám robí deň dobrým, či zlým. Chúďa mačka, nevedela že tie topánky sú vaše.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
matinho777  15. 1. 2010 20:55
interesting ..
Napíš svoj komentár