kovový chlad strechy,
neudržal zrnká snehu,
sypal ich do tohto rána,
rozkrútil ich, nechal spať.

jediný pohyb času,
skrehnutého v ľade,
inak nič,
ani fúk.

nič nepatrí nikomu
a ticho,
je nôž pri hrdle
vlastných príšer,
vlastných súznení.

tam kde všetko stojí,
je to nič,
môžeš mu všetko vykričať,
ono to ostane,
musí, mrzne,
spí.

 Blog
Komentuj
1 
 fotka
chiflada  16. 1. 2011 04:17
Toto dostalo v pravom hornom rohu žltú hviezdičku.
Napíš svoj komentár