svíb krvavý,
čo s prianiami
na lístočkoch,
vypílil ktosi.
To všetko mi vzali,
len tak,
do vetra.
do vetra
vetrovka patrí.
Nemám,
ošlahá mi ruky,
červené,
stečú mi k nohám.
A doma budem darmo skúšať
odomykať
ústami.
Nájdem seba
na rohožke,
dúfať že svíb
je krv,
moja viac nie.
Nepíl mi
moje stromy,
odpadne mi hlava.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
godot
21. 6.júna 2010 23:34
Prečo píšeš?
Napíš svoj komentár