Čajka

A vietor niesol
prach do očí,
a zuby,
ech škrípali ako staré blomby.

Rozlievali sa
lampáše,
svetlo tieklo
do miest kde ho nepoznali,
boli bolavé.

Kapitán pil rum
a niesol melódiu na perách,
neživú,
ako kurz, čo sa nedal upraviť.

A vietor
knísal človekom
a
nič iné nerozkýval.
Bol to vraj vánok.

Nad ránom
sa čajka ďobla
a vypľula ratolesť.
Miesto oka mala kompas,
miesto ľavej nohy
stredný prst,
rada klamala.

Kapitán stále spieval,
melódia slabla,
mala silu.

Veľryba
tiež čosi vypľula
a
pevnina
boli len moje nohy,
držali sa všetci ich.

A vietor ozaj bol len vánok,
tváre nemali farbu,
kapitán nemal hlas.

Všetci spievali neživú,
knísali sa,
až po ráno,
kedy zase došla čajka.

Vždy klamala.

 Blog

16 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu