na celý autobus.
Prehŕňavé vlasy,
plné pery,
oči,
čo vlastníš.
V tvojej tvári
visia všetci chlapi.
Ich nádychy,
výdychy,
vzdychy.
Si iná než iné.
Pod make-up
sa dostať,
ťažko.
Odpočíva tam
telo -
obnosené,
nohavičky,
čo nestretli sa s práčkou.
Už nevládzeš,
no stále nosíš,
seba na sebe.
Snáď stále dúfaš,
márne veríš,
že duša zadrieme.
Si bohyňa
aj
bezdomovec.
Si spätný chod
aj
nočný lovec.
Ten úsmev -
môžeš nás deliť
na štvrtiny.
Tie vlasy,
ťa dávno zadusili.
čo sa deje?
otázky tvoje, sebe.
Neviem,
ale niečo
čo
bolo
dávno tu nie je.
Ty.
Sama vo svojom šťastí
aj nešťastí.
Iba ty!
žena
o ktorej sa nebásni.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
frflos
22. 7.júla 2010 12:39
SUPER !!!
3
@sisska Nič v zlom, ale opýtať sa autora tejto básne, ktorý je tu známy svojou poéziou, či je to jeho, je trochu príliš moc... ehm Nepoviem, keby je to niekto nový, ale pomaly ho tu poznajú všetci, prišlo mi to odveci
Milo, veru zase raz niečo očividne tvoje. Po dlhej dobe ma niečo donútilo si prečítať nejakú tvoju báseň - zaujal ma začiatok - a neoľutovala som - vlastne ako vždy
Milo, veru zase raz niečo očividne tvoje. Po dlhej dobe ma niečo donútilo si prečítať nejakú tvoju báseň - zaujal ma začiatok - a neoľutovala som - vlastne ako vždy
Napíš svoj komentár