"Ahoj." Trochu sa na neho zamračí a odstúpi. "Prečo tak zízaš na moje brucho?"
Severus sa mierne začervená a rýchlo zdvihne zrak k jej tvári. "Ja nerozumiem, Lily. Čo sa tu deje? Veď ešte dnes ráno si mala....brucho!" habká zmätený Severus.
Lily na neho pozrie: "Musel si sa pomýliť. Nevolám sa Lily a ako vidíš, som štíhla ako prútik a našťastie som nikdy iná ani nebola."
Severus na ňu chvíľu hľadí bez slova: "A ako sa voláš ak nie Lily?"
"Som Daniela," usmeje sa milo červenovlasá žena a podá mu peknú ale upracovanú ruku.
"Severus. Vieš, poznám presne tak isto vyzerajúcu ženu ako ty, len sa volá Lily."
"Vraví sa, že každý má na svete dvojníka.A čo tu teda robíš?" mávne rukou, "Uprostred pola?"
"Mám tu prácu. Poznáš pána Richardsa? Musím mu niečo zaniesť."
"Jasné, poznám. Je to náš starosta. Ak chceš, môžem ťa k nemu zaviesť," ponúkne sa Daniela a keď Severus súhlasí, pozbiera si veci a spoločne odchádzajú do dediny. Severus jej vezme hrable aj motyku a v duchu sa zamýšľa ako je možné, že táto žena, ktorá sa tak nápadne podobá na Lily Evansovú, akoby bola jej dvojča, je tu v muklovskej dedinke, hrabe seno a volá sa Daniela! Ničomu nerozumie.
Spoločne vchádzajú do dediny, míňajú dom za domom, gaštany, brezy, borovice, až vojdú priamo do srdca dediny, k domu starostu. Je to veľká budova na bielo natretá so sýtočervenou strechou. Pred dverami je stolík so skrinkou,na ktorej je nápis : Vaše postrehy. Keď si Daniela všimne Severusov pohľad, vysvetlí: "Vieš, to máme nato, aby sme mu mohli napísať, čo sa nám nepáči, čo by mohol zlepšiť a naopak, čo je veľmi dobré. Napríklad, minulú jar sa stopil všetok sneh a začalo pršať. Všetka voda sa vyliala do dediny. Museli sme rýchlo konať. Starosta na základe našich žiadostí nechal postaviť priehradu. Odvtedy máme pokoj."
Zastanú pred dverami starostovej kancelárie. Zaklopú a Daniela strčí hlavu dovnútra.
"Pán starosta, je tu jeden muž, vraj pre vás niečo má."
Dobrosrdečne vyzerajúci muž s červeným nosom tlesne dlaňami: "Pusť ho dnu, Dani."
"Počkáš ma? Odnesiem ti tie hrable," šepne Severus a Daniela prikývne. Popiskujúc si vyjde pred dom.
"Dobrý deň. Pán Richards?"
"Dobrý deň, áno. A vy?"
"Ja som Severus Snape z Rokfortu. Toto vám posiela Albus Dumbledore," podá mu tašku.
"Á, Albus. Áno, áno, už viem. Ďakujem. Ako sa mu darí?"
"Dobre. Veľa práce..."
"Chápem, chápem."
"Ja len toľko som chcel. Tak dovidenia," lúči sa Severus.
"Dovidenia! A pozdravte Albusa!"
Severus vyjde pred dom, chvíľu sa obzerá, hľadá Danielu. Sedí trochu nižšie, vo vysokej tráve. Keď podíde bližšie, všimne si, že v ústach žuje steblo trávy. Daniela len pozdvihne hlavu a usmeje sa. Severusovi sa rozbúcha srdce. Ten úsmev. Ovládne ho silná túžba zovrieť ju v náručí. Preglgne a radšej trochu odstúpi.
"No čo, vybavené?"
"Áno, vybavené. Pomôžem ti teda s tým náradím," vezme jej veci, podá ruku, aby sa ľahšie postavila a znovu so sebou bojuje. So svojou túžbou. So svojím srdcom. I so svojím telom. Kráčajú bok po boku k poslednému domu v dedine, natretému na šedo, trochu s rozpadnutou bránkou.
"Ideš aj ďalej?"
"Ja..."
"Poď. Robila som parené buchty," pozýva ho Daniela a otvára dvere. Severus, hoci parené buchty v živote nejedol, necháva sa viesť nadprirodzenou silou dovnútra. Ovanie ho chlad. V kuchyni sa červenovlasá žena zvŕta okolo sporáka, kladie na stôl tanier s buchtami a do pohára mu nalieva mlieko. V okne bzučí mucha.
"Pekná kuchyňa," povie Severus do ticha. Sám nevie, čo by mal povedať, no to ticho ho nesmierne znervózňuje. Daniela sa len usmeje, pokynie smerom k tanieru, aby sa ponúkol a vezme do rúk metlu. O chvíľu sa už ozýva pravidelné šušťanie popri zametaní.
"Ako dlho tu už žiješ?"
"Od narodenia. Na svet som prišla hneď tuto vo vedľajšej izbe," povie Daniela a pozrie na vchodové dvere. Severus tam pozrie tiež, no nič zvláštneho nevidí. Po chvíli sa ozvú na dvore kroky a nejaký hlboký hlas.
"Sprosťáci. Ja vám dám! Nikto tu nebude nič platiť! Aby som sa niekomu dával svoje kravy!" hromží statný chlap, keď vojde dovnútra. Zastane medzi dverami, chvíľu zrakom spočinie na Daniele, potom ho prenesie na Severusa a jeho plné líca.
"A vy ste kto?"vyštekne. "Prečo sa napchávate mojimi buchtami?!"
Severus chvíľu prežúva, pozerá na muža pred sebou, ktorý má brontovú tvár, zopár sivých chlpov na hlave, potom si dôstojne zotrie fúziky z pier a vstane.
"Ďakujem za milé privítanie. Vaše buchty? Myslím, že ich piekla Daniela, nie?!" chladne povie Severus.
"Ty šteňa, čo si o sebe myslíš? Akýmsi nedopatrením si v mojom dome, napchávaš sa mojím jedlom a ešte si aj drzý. Takú ti strhnem, že viac nevstaneš."
To by som chcel vidieť, uškrnie sa Severus a zovrie prútik.
"Otec, ja som ho pozvala. Pomohol mi odniesť hrable z pola...," začne pokorne Daniela, no otec jej skočí do reči.
"On bol u náš v kôlni? Nebesá?! To si ako predstavuješ, púšťať cudzích ľudí dnu?" skríkne chlap a udrie Danielu po chrbte.
"Hej!" vyskočí Severus a päsťou mu vrazí do oka.
"Severus!" Daniela schytí Snapa za lakeť a ťahá ho von.
"Zabil by som ho. Čo je to za otca?! POVEDZ MI, ČO JE TO ZA OTCA?!"reve Snape.
"Buď už ticho," prosí ho Daniela, "môj otec je fajn, len už trochu senilnie, preto sa tak správa."
"To myslíš vážne?" zastane Severus a pozerá na ňu, akoby jej preskočilo. "Preto, že starne ťa môže mlátiť?"
"On ma nemláti, len ma trochu udrel," vyhlási Daniela rozhodne a tvári sa ako tiger.
"Fajn. Ešte mi povedz, že ten chlapec tam dolu, čo sa mláti s ostatnými, je tvoj brat a vôbec sa nebije, len tancuje," povie uštipačne Severus a pohľadom sleduje skupinu chlapcov.
"Ako si to vedel?" prekvapí sa Daniela.
Severus privrie oči. Merlin mi pomáhaj!
"Čo je to za rodinu? Všetci sa mlátia. Akoby si ani nebola ich. Kde máš mamu?"
"Zomrela," šepne Daniela. Nečudoval by som sa, keby ju sám manžel zniesol zo sveta.
"Pôjdem. Mám ešte prácu." Daniela sa pomaly vzďaľuje.
"Úžasné stretnutie, skutočne. Keby ma bola nechala, zrejme by som na neho uvalil Cruciatus," hnevá sa Severus. Čo je to za rodinu? Otec násilník, bije vlastnú dcéru, syn sa bije kade-tade po dedine a ona robí za celú rodinu. Pripomína mi ružu medzi tŕňmi. Ona, nádherná červenovlasá žena-ruža, otec a syn pichľavé tŕne, ktoré každého, kto sa ich dotkne, dobodajú.
Dostanem ju odtiaľto. Urobím preto všetko. Nenechám ju trpieť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár