17 ročný chalan, Skoro Dunajská Streda, malá dedina..

J&J -3-

-3-

Keď sme boli pri kostole uvideli sme tam starenky s ich vnúčatami , ako smútia za stratou svojho farára búrlivou debatou.

Rozhodli sme sa ísť ku nim v chvíli , keď jedna starká spomenula niečo o rodine zosnulého.

Dorazili sme ku nim , Jusuf začal:

"Pekný deň želám , je nám ľúto za stratou vášho farára, ja som Jusuf a toto je môj pomocník Jozef. Som súkromný vyšetrovateľ v Meste a započul som spolu s kolegom že sa tu zmienila rodina nebohého. Mohli by ste mi prosím vás povedať všetko čo o jeho rodine viete?"

- Keď dokončil, zľaknuté starenky pozdravili

Jedna,ktorá bola k nim najbližšie, spustila:

"Prepáčte pane, bola som s ním dobrá kamarátka 30rokov , nikdy by mi nenapadlo že by sa stala takáto tragédia."

"Stáva sa, nech je nad ním zem ľahká. Takže k prípadu."- Jusuf chvíľku rozmýšľal.

"Budem vám dávať otázky a vy mi odpoviete pravdivo. Súhlasíte?"

Jusuf z ich tváre vyčítal , že to je najmenej čo môžu pre zosnulého farára urobiť.

"Ako dlho bol farárom?"

"31 rokov."

"Aký ste s ním mali vzťah?"

"Boli sme kamaráti... Vždy som mu navarila niečo a zvykli sme mu poupratovať dom."

"Takže mi viete povedať odkiaľ pochádza?" Jusufovi niečo napadlo.

"Áno viem."

"Odkiaľ?"

"Narodil sa tu, ale v detstve vyrastal v Bratislave kde sa vyučil za duchovného."

"Aký mal vzťah s rodinou?"

Otázka ich všetky zaskočila.

"Pýtate sa ma celkovo na ich život alebo iba na rodičov?"

"Myslel som tým na celú rodinu. Môžte skúsiť popremýšľať či sa nesťažoval na niekoho zlého v rodine, či sa mu niekto nevyhrážal,či...."

Babenka si spomenula.

"Počkajte!"

"No?" Skočil jej do reči , zbytočne ale neurazila sa.

"Raz , či teda párkrát mi spomínal nejakú Máriu . Asi to bola jeho sestra alebo niekto z rodiny . Mali spor o pozemok po rodičoch a pán farár mal ich dom rád.Chcel ho nechať tak ako je po rodičoch zachovaný,ale tá randla popredala pozemky a dom schátrel. Začala cestovať po svete a ževraj sa naučila anglicky a ešte neviem akým jazykom."

"Neviete mi prezradiť , za čo je vyučená? Ak teda má školu .. a má známosť?"

"Všetko čo vám poviem je od nebožtíka.."

"Chápeme , dotogo." Jusufovi sa nepodarilo vysloviť slovo dotoho správne.

"Chcela ísť na školu,ale nemali na to peniaze. Tak sa vyučila alebo skôr naučila bylinkárstvu a žila jeden čas s chemikom. S ním sa odlúčila a našla si na Morave vysokého blonďáka s širokým úsmevom."

"Kde žijú?"

"Cestujú po svete."

"A bydliště?"

"Ém.. ten rodičovský dom.."

"Áno?"

Prikývla na súhlas.

"Není - Jusuf si hodil očkom do Jožovho zošita aby našiel to správne slovičko- schátraný?"

"Je , ale ona není vo vlasti skoro nikdy. Je jej to ukradnuté!"

"Takže mali spor."

"Mali."

"Videli ste ju už?"

"Nepoznám ju, iba to čo mi povedal nebožtík."

"Ďakujem za užitočné informácie."

"Amen s tebou chlapče."

"A kde to bývali jejich rodičia?"

"Veď v Bratislave,už som to povedala." Starenka sa škaredo pozrela na Joža a jeho otázku.

"Dobre . Takže kde by ste nám poradili, kde máme začať?"

"Nevieme , vy ste žandári."

"My niesme.."

"Vieme viem.." a začala sa rehotať jedna , ako ju nazvať, tak trošku iná.

...

Hans sa vybral do mesta.

Žilo to tam. Cesta ho priviedla ku kostolu.

Uvidel divne vyzerajúceho cigáňa ako sa zhovára so starenkami a jeho kamarát si "akože" píše poznámky.

Rozhodol sa, chcú ich okradnúť!

"Poď Bismarck! Zlodej!"

Pridali do kroku.

"Hahá vrátim sa do služby a už úlovok!"

"My niesme žandári - započul chcel ho schmatnúť po krku ,ale babička čo sa smiala Jusufa upozornila na nebezpečenstvo zo zadu - dopekla!-

Chytil ho za krk. Ale o chvíľku bol na zemi , Jusuf bol zápasník tak to využíval... Ja som žandár ty cigáň!"vyslovil Hans keď sa spamätal z pádu.

"A ja detektív." Povedal chladnokrvný Jusuf .

"Čo si?!"Nechápal.

"Detektív."

"To je..!?" Vyslovil keď sa zdvíhal.

"To je ten človek čo pomáha žandárom a štátu, niečo ako žandár, ale není štátny. A čo je hlavné , môže si ma objednať hoci kto."

"Blbosť o tomto povolaní som ešte nepočul! Ruky hore obaja!"

Bismarck začal štekať.

"Pane my naozaj pomáhame.." Hans vystrčil pravú ruku aby prestali hovoriť .

"Doklady na overenie totožnosti si poprosím."

Dali mu obaja.

"Vy ste..." Hans nedokázal pokračovať.

"Áno som turek. Teda z polovice."

"Jusuf."

"Áno."

"Ehm."

"Prečo?"

"Takže detektor."

"Detektív."

"Ja som tu ochranca zákona alebo ty!?"

"Vy , pane."

"Robím si srandu- Hans mu podal ruku.- prepáčte mi že som vystrájal. Myslel som si že idete okradnúť babky."

"Nie! To nikdy!"

S úsmevom "to nikdy som už počul toľko ráz" odpovedal.

"Naozaj nikdy. Som muslim. Nesmiem je to zakázané."

"Islam?"

"Hej… "

"Počul som o tom niečo." Povedal a vrátil im doklady.

"Vážne? Tu veľa ľudí ani nevie o čom rozprávam.."

"Áno, slúžil som vo Francúzsku.Dosť dlho na to aby som spoznal obyvateľov pól zemegule.Počul som že nesmiete bravčové..."

"Niežeby sme nesmeli, máme to zakázané. Ale zakázané v tom zmysle, že je to pokušenie. Môžme to zjesť , ale porušíme korán."

"Korán? Biblia?"

"Z vášho pohľadu áno. Skôr svätá kniha."

"Ja voll."

"Was?" Ozval sa Jožo .

"Čo čo?"

"Vy ste nemec?"divil sa.

"Áno , nevidíš?"

"Myslel som skôr naozaj na francúza."

"Na základe toho že som tam slúžil.."

"Presne!"

"A ako by som sa naučil slovensky?"

"Naletel som vám ."

"Ako sa voláš?" Hansovi sa dvojica zapáčila.

"Josef."

"Celým menom?"

"Josef Graz."

"Teší ma. A vy pán Jusuf?"

" Bin. Jusuf Bin."

"Divné meno."

"Už aj José si zvykol."

"José?"divil sa Hans.

"Myslím tým Jozefa"

"Jáj, no dobre teda." Začal sa ponáhľať Hans. "Ja už pôjdem, ešte jedna vec, aký prípad máte na starosti?"

"Teraz?"

"Áno, a už ma aj celkom už štve že odpovedáte otázkou.."

"Dobre ,pokúsim sa odpovedať bez otázok.-jusuf nestál o nepriateľov-

Počul ste o tom zavraždenom kňazovi?"- rozmyslel si to a usmial sa.

"Krysárik?"

"Dajme tomu."

"Viem vám pomôcť nejak?"

"Nepoznám vás,netuším čo viete.." Jusuf sa ho chcel zbaviť myšlienky o spoluprácu.

"Som žandár , dobre dobre , bývalý žandár. Ako aj bývalý legionár. Asi vidíte že niesom najmladší..."

"Ťahá vám okolo šesťdesiatpäťky?"

"Chlapče, som možno aj starší ." A začali sa smiať.

"Dobre dedo. A s Mohamedom ste vtedy putovali do mekky že?" Jusufovi nedalo.

"Komu čo?" Hans a Jožo nechápali.

"Jožo aj ty si tu ešte!? Mohamed je posledným prorokom Allaha."

"A?" Staršiemu to nedošlo. Jožovi hej, a začal sa na tom smiať.

"Tak páni lúčim sa s vami. Držte sa a ak by ste potrebovali pomoc odomňa stačí ísť na okresnú stanicu a tam sa ozvať , že hľadáte Hansa Graza."

"Dovidenia!" Zborovo sa rozlúčili s harcovníkom.

Jožovi nedošlo že ho Hans odhalil...

Zdieľaj článok na facebooku
1 odoberateľov

Komenty k článku