Jej Ja stálo pred zrkadlom. Samoľúbo si šuchorilo perie. Na dlážku povytriasalo minulosť, pozametalo ju a vsypalo do nádobky. Nádobku uzavrelo a položilo na policu. Jej Ja chodilo popri nej každý deň a nevšilo si, že sa v nej čosi znovuzrodilo. Bola to šťastná Laura. Zo špiny minulosti, z ktorej sa počala, utkala gobelín. V jeho prostriedku bol symbol radosti a na ňom bolo staré meno jej Ja.

Bol deň. K jej Ja prišiel vlk. Bol milovníkom toho, čo bolo. Bol zberateľom špiny. Jej Ja mu do svadobnej zbierky venovalo nádobku so špinou minulosti. Vlk videl, že v nádobke je niečo zrodené k čistej láske. Ale Laura tam nebola. Zostalo tam staré meno jej Ja.

Vlk položl nádobku medzi ostatné podobné. Počkal do zajtra, potom ju otvoril. Vdýchol jej obsah. Postavil sa pred zrkadlo. Samoľúbo si šklbal zvlčilý kožuch. Na dlážku povytriasal, čo dnes vdýchol. Pozametal to, vložil späť do nádobky a čakal.

Zostalo tam staré meno jej Ja.




 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
divinatoire  29. 1. 2012 12:31
Nech nezabudnem, ďakujem za vianočné prianie!
2 
fotka
marttina  29. 1. 2012 22:23
tazke tuzby na take spanile myslienky.
Napíš svoj komentár