Niekoľko dní, niekoľko chvíľ,
v duši chcem mať konečne ticho.
Vari dá sa to,
ticho v dnešnom svete?
Vari dá sa prežiť chvíľa
bez všade-prítomného hluku?
Listy zo stromov padajúce,
na chvíľu nechať sa nimi chvíľu unášať,
ticho padať chvíľu...
Padať do tmy,
do ticha
a možno tam konečne budeš ty.
Možno...
Padať až na dno,
a potom dvihneš ma nahor v tvojom láskyplnom objatí.
Ten moment ticha,
keď duša splýva so svetom,
ten fragment nereálnosti v realite
je balzam na dušu.
Ticho v hlučnom svete,
neunikne ten čo si zúfa...
Možno nerozhadzuj rukami,
možno ich len vystri k nebu,
tichu v ňom...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár