Obrys opadaného stromu.
A vraj strašidelné!
Obyčajný očný klam
čo sa kamaráti s únavou.
Všade vidíš tiene,
úsmevom je ti strach.
Kričíš a usínaš,
na márach.
Veď je to iba sen
a ty už si v kŕči.
Čo potom,
keď príde skutočná smrť?
Pred jej pazúrmi neschováš tvár
pred jej zubami hrdlo.
Ak nastal tvoj čas,
iba odídeš.
Nastavíš k nej tvár a ona ti zastaví srdce.
To však nie je koniec...
Len čo ti srdce zastane
a nehybné telo schová zem,
ešte čosi ostane.
Duša, milý človeče.
Lebo len čo okovy života pukli,
odletí dovysoka...
...kam, to vieš len ty a tvoja duša.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
6. 6.júna 2017 16:44
Cítim v tom istú nádej, či?
Napíš svoj komentár