Rozhovor s Anjelom

Prechádzam pustím neprebádaným miestom.
Okolo ktorého sa ani noha nemihne.
Všetko je biele a čisté. - prázdne
Prestávam dúfať.

No odrazu vidím pred sebou postavu. Je ďaleko.
Pomaly pokračujem k nej ... alebo k nemu ?
Ako keby sa stále vzďalovala.....
rozbehnem sa.......už som skoro pri nej ......áno mám ju.....
Postava nebola veľká ani mocná dokonca priesvitná..krehká....
ale mala som pocit ako keby ma ochraňovala......
ako keby pri nej som už v bezpečí .....
nebol to muž ani žena...... ani dieťa.

Bol to ANJEL.
Môj anjel !

Vyľakalo ma to. Plakala som....
Nedokázala som pochopiť ako je to možné.
Prečo ja ? prečo teraz ?
čo som urobila ?

Anjel: Berieš ako keby smrť bola tvoj tresť.....
Ako vieš že tvoj život nebolo peklo a teraz príde raj?
Ako vieš že to nie je odmena za to všetko čo si prežila ?

Vtedy som sa upokojila.
Pochopila som to......
Podala ruku ANJELOVY a odkráčala do neznáma.
Tam kam každý raz vstúpi.......

PS: ži štastne tam kam ťa poslali! Budem na teba myslieť!

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu