Nepoznajú tvoj osud, tvoju cestu, tvoje myšlienky ale dovolia si ťa súdiť len preto lebo si zmáčaný svojim osudom. Lebo ti život neposkytol dáždnik.....
Miesto kde sa skryješ ako myš do diery a potichu pozoruješ osudy druhých.
Miesto kde nie si hlavným hrdinom svojho príbehu.
Miesto kde žiješ obalený perinou pred nožmi osudu.
Žijú tak oni. Nie TY!
Si iný?
Možno nie.
Možno ich dáždnik je už deravý.
A kvapky padajú..
Kaluž je už plná a preteká do mora žiaľu.
Každé more má svoj breh. Tak prečo nie aj tvoje?
Vieš že je tu. No nevládzeš k nemu doplávať.
No je bližšie než si myslíš. Iba tá veľká vlna ťa mätie. Jej výška ti zabraňuje vidieť breh.
Ešte raz ťa zaplaví.
Ešte raz si musíš pretrieť oči a plávať priamo oproti nej.
Rovno vztýčene osudu bez dáždnika. A si víťaz.....
Lebo dáždnik ich iba brzdí. A odrazu nemajú prevahu oni ale ty !
Sedíš na schodoch zmáčaných od dažďa. Okolo sa mihá svet. Zvedavé pohľady ľudí pod dáždnikmi. Šedé tváre, bez výrazu.
Nepoznajú tvoj osud, tvoju cestu, tvoje myšlienky ale dovolia si ťa súdiť len preto lebo si zmáčaný svojim osudom. Lebo ti život neposkytol dáždnik.....
Ale ty kráčaš priamo. A odrazu sa aj tvoja obloha rozjasní.
Neprší a aj dáždnik je už len nechcenou záťažou.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
onaj123
3. 12.decembra 2012 23:03
Krásne si to napísala! Všetko sa mení a niekedy tak rýchlo že zmokneš aj keď máš dáždnik ako keby si ho aj vôbec nemala !
3
Škoda, že prakticky každý z týchto zmokov zahodí svoj dáždnixám a dobrovoľne a nechce si ho ani nechať podať.
Napíš svoj komentár