vysať posledný vzduch
a hneď z tela je duch
blúdiaci
nekonečnou tmou

rozbité zrkadlá
padaju na mňa
krvavé stopy
bolesti bezvládnej

zaklínač hromov
nad hlavou lieta
horkým výsmechom
nesie sa vetrom

pomalé skladačky
chýbajúci kus
ten najdôležítejší,
farebný...
teraz sme bezmenní

poleva útrap
šplechnutie jedu
bolesti, krče
zlepence smädu

faloš a úzkosť
začarovaný kruh...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár