a ja chcem utiecť do lesa,
pozorovať ihličie,
čo neprestajne chveje sa
pod perleťovým snehom
byť hlboko v údolí
a zahľadieť sa do polí
vlasy nechať unášať
prudkému vetru
vetru bez duše
ten mocný chlad,
čo pod kožu sa vrýva
neoteplí žiadna ruka,
srdce samo krýva
chýba mu len jedna bytosť,
pre ktorú má ono slabosť
necháva však trprieť ďalej
neúprosne vädnúť časom,
úplne sa rozplynúť
a splynúť s pôdou naveky
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár