nadvihujúci moje ilúzie
prudký dážď
čo bolesť zmije
drahokam je obeť
nebež
neponáhľaj sa nikam
len pokojne odleť
priesvitnú niť spomienok
mečom som preťala
a dnes už nechápem
prečo som plakala...
no ten plač liečil
teraz už nechápem
pointu rečí
bolo to predsa len
na niečo dobré?
keď bolesť
nahradila prázdnota
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár