Začalo to tak nenápadne. Občas som nešla von. Trávila som dni v novom byte. "Užívala som si slobodu."

No nie?

Stratila som najskôr najlepšie a dlhoročné jediné kamarátky, ktoré som mala. Jednoducho som nechcela byť s nimi. Počúvať ich prízemné problémy, ktoré riešia chlapmi alebo plastikami. Ja som chlapa nikdy nemala, a svoje telo som nenávidela do posledného centimetra štvorcového, čiže plastika by mi nepomohla. Nové telo by možno hej.

Potom som začala strácať ďaľšiu partiu kamošov. Pozliepaných z birdzu, alebo nejak inak. Ale stále som si hovorila, že to je v pohode. Nepotrebujem nikoho. A ak ma niekto má naozaj rád, tak zostane. Neodíde. Ani vo sne mi nenapadlo, že to nie oni, ale ja som tá, čo odchádza.

Postupne sa môj svet začal točiť len okolo práce. Jediní ľudia s ktorými som chodila von boli moji kolegovia. A jediné pojítko medzi týmto svetom a tým vonkajším bola willbebetter, ktorá bola aj kamoška, aj kolegyňa. Občas ma vytiahla von aj s tou druhou partiou, ale...nebolo to ono.

Postupne som si uvedomila, že sa uzatváram pred každým. Možno okrem nej. Celé mesiace som predstierala, aj sama pred sebou, že som ok. Že je to len obdobie, že to prejde. Do bytu som nikoho nepúšťala. Skoro.

Občas ju. A myslela som si, že to stačí. Myslela som si, že toto je život. Takto to má vyzerať.

Ráno sa zobudíš. Ak ideš do práce, osprchuješ sa. Ak nejdeš do práce, neosprchuješ sa. Ani nevyjdeš z postele a ak aj hej, tak len na gauč. Pozerať seriály, aby si unikla smutnej realite vlastného bytia. Pozeráš iné, vykonštruované životy a hovoríš si, že to predsa nie je také ťažké. A keby si našla aspoň trochu vôle, tak to dokážeš aj ty.

Ale tá vôľa neprichádzala. Postupne si uvedomíš, že je to týždeň čo si sa naposledy osprchovala. 5 dní čo si si umyla zuby. Dva mesiace čo si prala. Nemáš čisté oblečenie? Spodné prádlo? Kúpiš si nové, niekde v tescu spolu s nutellou a tonou jedla, ktoré v tej samote zješ. A nenávidiš sa čoraz viac. A viac.

Prešlo pol roka a ty si ani raz nepoužila žehličku. Ani raz si nepovysávala. Len občas zamietla viditeľnú špinu keď mal niekto prísť.

Ale tomu si sa vyhýbala. Radšej si šla von ty. Aby nevideli, čo sa z teba stáva. Pomaly ale isto.

Vyvrcholenie prišlo pred dvoma týždňami. Zavolala som do práce, že som chorá. A zostala som na Home Office. Deň, dva, týždeň, dva. Celý ten čas som buď pozerala seriály alebo jedla, najlepšie naraz alebo som pozerala do blba. Niekedy prešli hodiny a ja som sa ani nepohla a pozerala som na ten istý  bod na stene. Nemohla som spať. Nemohla som nespať. Nemohla som plakať a nemohla som prestať plakať.

Nechcela som ísť medzi ľudí, hnusila som sa sama sebe, bola som slabá a ľudia a ich myšlienky, pohľady ma desili. Objednávala som si jedlo domov. A tvárila som sa, že nevidím odsudzujúce pohľady donáškových chlapcov. Neumyté vlasy, špinavé oblečenie, no make up, krvou podliate oči.

A ja som stále neverila, že mám problém. Nedovolila som rodičom aby prišli. A ja som za nimi tiež nešla. Nezavolala som ani jednej babke. Dokonca ani tete. Ani keď ju zobrali do Zálužia. Ani na chvíľu som si neuvedomila, že som na najlepšej ceste za ňou.

Pred pár dňami sa stalo niečo, čo som nečakala. Prišla mama. Nanútila sa mi. A odmietala odísť. Kričala som, plakala a prosila ju, aby ma nechala tak. Ale ona zostala. A začala upratovať.

Trvalo to tri dni. Umyli sme aj okná. Oprali sme asi každý kus oblečenia. Donútila ma osprchovať sa. Ja som sedela vo vani, po mokrej tvári mi tiekli slzy absolútnej hanby a znechutenia.

Nedokázala som sa jej pozrieť do očí. Ani nikomu. A bude trvať dlho kým sa dokážem pozriež do sestriných.

Ale ona pokračovala. Zobrala ma na prechádzku. Aj keď som ju celú preplakala, lebo som bola sklamaná, že starí ľudia sa prechádzajú. Nie z nich ale zo mňa.

Oprala mi všetko. Upratala všetko. Vyniesli sme kopu krabíc, odpadu, prachu. A aj keď som o tom vedela aj predtým, začala som si pomaly uvedomovať, že mám problém. Depresiu som mala už aj predtým, ale toto...toto bolo niečo, čo som ešte nezažila.

Dnes sedím v upratanom byte, v chladničke mám len nutné jedlo, bola som v práci, som osprchovaná. Niečo, čo mi ešte pred piatimi dňami prišlo nereálne.

Budúci týždeň idem psychiatričke, asi pre nové lieky alebo čo. Lebo tieto očividne prestali fungovať. A chcem ísť na skupinovú terapiu. Aj keď nebudem chcieť ísť, prosím willbebetter, aby ma tam dotiahla.

Ak ste toto čítali do konca, tak sa ospravedlňujem. Je to jeden z najosobnejších blogov, aký som kedy napísala, no sugarcoating. Len holá a nechutná pravda.

Ak máte depku, nebuďte debili ako ja a nechcite to zvládnuť sami. Neodchádzajte od ľudí. Povedzte, že to nezvládate. Poproste o pomoc.

Ďakujem mojej mame, lebo bez nej by som tu už asi nebola. Zachránila ma toľkokrát, že to už ani nerátam.

A vďaka tým pár priateľom, ktorí zostali, aj keď ja som chcela odísť.



 Blog
Komentuj
 fotka
greyness  30. 8. 2017 21:04
držím palec!
 fotka
bludiacient  30. 8. 2017 21:05
Neskutocny clanok! Fakt...vdaka ti zan, velmi velmi.

Drzim silno palce! Nech bude dobre...



Ja som podobne, jasne ze mensie, dná zazival doma cez skuskove, rekord som mal 3tyzdne co som ani von nebol z bytu ani sa neosprchoval len hnil na mieste...

Vdaka este raz. Vela mi dal tento blog..
 fotka
tarassaco  30. 8. 2017 21:07
Ou. Úplne sa vidím v tom prístupe k druhým ľuďom...

Si super, že si o tom napísala a držím palce.
 fotka
hellium  30. 8. 2017 21:09
Veľa síl prajem! Už to, že o tom píšeš je veľký krok
 fotka
purenarcissism  30. 8. 2017 21:19
@greyness dikes!
@bludiacient za malo? vdaka ze v tom nie som sama

@tarassaco bala som sa co na to ludia ale dakujem

@hellium dakujem, je to dlha cesta ale hadam...
 fotka
bludiacient  30. 8. 2017 21:22
Tomu ver ze nie si. Nepochopenie je jedna z najbolestnejsich antiempatii ktore sa cloveku vedia dostat...takze..chapem
 fotka
purenarcissism  30. 8. 2017 21:26
@bludiacient vdak. aj ja chapem
 fotka
piotra  30. 8. 2017 21:33
Veľa síl a ľudí okolo teba, čo ti dokážu otvoriť oči.
(Z niečoho podobného sa práve hrabem a jedine práca mi nedovolila až tak upadnúť.)

Drž sa!
 fotka
aventine  30. 8. 2017 21:34
Som na tom podobne, posledné.. roky? Teda občas sú relatívne ok obdobia, donútim sa, občas ma niečo začne aj baviť, ale tento týždeň absolútne nezvládam nič.. Tento rok som skončila výšku a všetci odo mňa očakávajú že si nájdem prácu, ale ja si neviem ani len predstaviť niekde sa zamestnať, strašne sa bojím. Tak nerobím nič, iba sa skrývam pred problémami s permanentne zovretým žalúdkom. A tak no. Chápem.
10 
 fotka
purenarcissism  30. 8. 2017 21:36
@piotra no, keby som nemala Home office, mozno by sa to ani mne nestalo...

@aventine na jednej strane chpame a je mi to luto, ale na druhej som tak trochu...relieved ze to ma niekto tiez tak
11 
 fotka
i_fight_zombies  30. 8. 2017 21:41
Ďakujem za úprimnosť a kúsok teba, ktorý si vložila do tohto blogu.
Držím ti palce, aj na nohách.
12 
 fotka
purenarcissism  30. 8. 2017 21:42
@i_fight_zombies dakujem...aj tebe, vela stastia
13 
 fotka
ufounek  30. 8. 2017 22:15
Jo, ani nevím, máš štěstí? mamku, která přijde... to má málokdo. vidím to jednoduše, ono to stejně nastane, jen nevím kdy, zítra, za týden, za měsíc, rok... Já nevím, tohle je ten problém? že se dost neradujeme z toho posranýho světa? jo říkají, že my máme problém. Nejsme tak pozitivní jak stanoví norma... Až to na tý terapii uznáme, tak nám bude super. Jo... tak.... no vidím problém jinde... nemáme dost odvahy, tak to je...
14 
 fotka
neoriginalna  31. 8. 2017 01:55
dakujeme ze si sa nam otvorila a drzime palce
15 
 fotka
bebekex  31. 8. 2017 10:38
16 
 fotka
motyylia  31. 8. 2017 11:53
pjúr, zdá sa že Ťa povzbudzuje myšlienka, že s tým nie si sama. Ver tomu, že s tým vôbec nie si sama! Je to kurva nefér, no depresia sa proste stáva. Si úžasne silná osoba, potvrdzuješ to asi každým blogom, drž sa, todáš!
17 
 fotka
anitchka  31. 8. 2017 11:59
no u mna to nepreslo az do takychto rozmerov, ale v urcitych bodoch sa vidim

nesla som domov cez prazdniny, lebo som ostala pracovat cele leto, tiez kolegovia sa stali prakticky jedini ludia s ktorymi som stravila cele leto, okrem spolubyvajucej, ktora je take to moje "pojitko" s inym svetom. paradoxne, tu pracu ani nerobim kvoli prachom, ale skor kvoli tomu, aby som nerozmyslala nad sebou, nad svojim zivotom, nasrala som tym nejake stare kamosky, lebo som nemala na nich cas atd.. najhorsie je, ze ani nejak nemam vycitky svedomia

obcas sa len tak rozrevem a obcas mam pocit, ze necitim absolutne nic
18 
 fotka
purenarcissism  31. 8. 2017 13:13
@motyylia dakujem naozaj

@anitchka "tu pracu ani nerobim kvoli prachom, ale skor kvoli tomu, aby som nerozmyslala nad sebou, nad svojim zivotom"

presne
19 
 fotka
petuska11111  31. 8. 2017 13:35
Niečo podobné som zažívala tiež. A tak celkom mi z toho vychádza, že keď je človek sám, premýšľa nad sračkami. A potom musí byť sám, lebo premýšľa nad sračkami, inak by tie sračky musel ukázať aj iným. Je to začarovaný kruh plný beznádeje a smútku.
Len toľko. Chápem, čo si musela mať za ten čas všetko v hlave a dúfam, že sa podobné obdobia už nebudú opakovať. Držím palce.
20 
 fotka
purenarcissism  31. 8. 2017 13:42
@petuska11111 dakujem, inak hej, pravda, je to zacarovany kruh....ale zrejme som sa z neho musela nejako dostat....one way or another....som rada ze to dopadlo takto.
21 
 fotka
plavam_zivotom  31. 8. 2017 14:56
Ja som takúto pravú fakt zlú depku mala asi 3 dni a dovtedy som nechápala ako môže byť niekto tak v piči že sa ani neosprchuje či si neumyje zuby. A bolo to asi to najťažšie čo som zatiaľ zažila.
Ešteže máš pri sebe maminu a že ti pomohla bez odsudzovania! Je to skvelé a držím palce nech do toho znovu nespadneš.
22 
 fotka
purenarcissism  31. 8. 2017 17:10
@plavam_zivotom dakujem...verim ze kto to nezazil, tak to nepochopi a zaroven to nikomu neprajem
23 
 fotka
misfit44  31. 8. 2017 17:12
ach chcela by som znovu citat clanky o cokoladovnoknihkupectve.. prepac za od veci koment
24 
 fotka
purenarcissism  31. 8. 2017 17:54
@misfit44 wow, nevedela som ze toto si este niekto pamata....kto si?
25 
 fotka
misfit44  31. 8. 2017 17:57
@purenarcissism len trochu starsia birdzacka, ktora ta citavala, ale nepozname sa
26 
 fotka
purenarcissism  31. 8. 2017 18:47
@misfit44 aha ok tak..vitaj spat, ale...popravde, nie je to tu uz co to byvalo
27 
 fotka
midnight  31. 8. 2017 23:47
1. dva týždne "home office" pozerania seriálov a stále tú prácu máš? kvalitka, aj trochu závidím.

2. "Ak máte depku, nebuďte debili ako ja a nechcite to zvládnuť sami. Neodchádzajte od ľudí. Povedzte, že to nezvládate. Poproste o pomoc."

haha. koho? nikto ti nepomôže, môžeš si pomôcť len ty sám

a napokon to tak je.

ale ináč, a) gratulujem k prvému kroku podľa najlepšieho psychológa akého "poznám" (a odporúčam miesto seriálov od neho pozerať doradu všetko čo má na youtube kanále, nejakým spôsobom už len počúvať tie prednášky pomáha. v popise videa je link na jeho kanál)

Screenshot
28 
 fotka
midnight  31. 8. 2017 23:48
Screenshot
29 
 fotka
midnight  31. 8. 2017 23:52
(ah, nesprávne "clean up your room" video v tom prvom komente, sorry, toto je ono:
Screenshot


)
30 
 fotka
narazuvzdornaa  1. 9. 2017 10:13
Boze
Si super, drzime ti palce ^^

Ja som to v tomto stadiu bola nejaky cas na strednej, kedy to bolo efektivne jedno, ci som nebola v skole 3-4/5 dni, ale tiez som nechapala, ako clovek moze zajst.. Az tam.

Strasne ma dojalo citat, ako ste s maminou opratovali a isli na prechadzku. Ist 'prvykrat' von je..priserne, zahanbujuce.


A pripajam sa k anitchke, v lete robim 100 h mesacne, aby som mala o 100 h mesacne menej casu lutovat sa. A tiez sa doriti viem uplne presviedcat, ze si 'uzivam byt doma' - tzn chodim dokola ako besna, vkuse fajcim a panikarim a bojim sa, ze sa budem prezierat, a cakam, kym bude dost hodin, aby som isla spat.
Ale aspon som si to konecne uvedomila a snazim sa zubami-nechtami doma NIECO robit, co je dobre pre dusu alebo produktivne. So spolubyvajucimi upratujem od ziarovky po podlahu vzdy ja za vsetkymi, ale sama by som si ani nekupila nejake cistiace prostriedky, nikdy, naco
31 
 fotka
wewo  1. 9. 2017 11:58
Wau pjur! No čo na to povedať. Držím palce. Najbližší sú tu na to. Najväčšia "haluz" na tom je že tieto veci sú tabu ale podobné vyhorenie zažíva kopec ľudí a navzájom o sebe nevieme.

Už strašne dlho netúžim po ničom viac ako napísať niečo podobné, otvoriť sa, dať von veci o posledných cca 12 mesiacoch, mojom psychickom páde na dno, a kurva, veru že bol.

Ale mám to zakázané lebo to nebola one man show a -niekomu- by to ublížilo... Vycenzurované by to nemalo hlavu ani pätu a už som si malinkým náznakom vo fóre overil akým hejtom na moju osobu by to dopadlo. Ideálne by som to napísal ako samovražedný list, len keď ja sa nikam nechystám...

Drž sa!
32 
 fotka
purenarcissism  1. 9. 2017 13:35
@wewo dakujem...a niekedy je fajn to zo seba dostat, nehladiac na nikoho a na nic....
33 
 fotka
antifunebracka  5. 1. 2018 16:20
Hentakýto život žijem odjakživa, čo je na tom zlé? Ale fakt, aký je rozdiel medzi človekom v depresii a lenivým introvertom?
Napíš svoj komentár