Nedá sa predsa niečo tvoriť, keď vám behá po rozume úplne niečo iné, resp. niekto iný.
Mám úžasného priateľa, na ktorého sa môžem spoľahnúť. Síce niekedy sa správa ako debil...ale kto nie? No napriek tomu, neviem zabudnúť na NEHO! Stále mi behá po rozume, aj keď tam vôbec nemá čo hľadať!
Chcem späť svoj život s mojou láskou! Ešte nedávno to bolo najkrajšie obdobie v mojom živote.
Moje nálady sú ako na hojdačke. Raz dobré, raz zlé. Som zdutá, neustále podráždená, čokoľvek čo mi povie ma vytočí. Neviem prečo. Nechcem, aby to tak bolo. Minule sme sa úplne krásne pomilovali. Myslela som, že to už bude fajn. No na druhý deň by som si najradšej pripravila čaj z ľuľkovca! Zasa ON! Všetky spomienky, stále dokola. A zasa zdutá, podráždená, nepríčetná.
Už som zúfala. Strašne by som chcela zabudnúť, no nejde to. Strašne by som mu chcela ukázať ako ho ľúbim. No nedá sa.... keď som už taká zdutá, proste to neide. Strašne by som mu chcela povedať, čo sa to so mnou deje, ale nemôžem, to by najskôr nechal, keby vedel, čo mi stále behá po rozume.
Potrebujem pomoc. Asi odbornú....
Pché...
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár