Mnohí ľudia, hlavne na začiatku vzťahu túto „lobotómiu“ podstupujú vedome a dobrovoľne. Snažia byť „nad vecou“. „Hlavne nedať na sebe poznať, že sa ma niečo dotklo, že ma niečo naštvalo... veď ja som predsa v pohode.“ Presne v ten moment, keď sa rozhodneme bojovať za našu lásku držíme my sami ten „skalpel“, ktorý odrezáva spojenia. Sme dokonalí partneri, milenci, priatelia, ktorí všetkému, čo sa okolo nich deje rozumejú, všetko ovládajú a nič ich nemôže prekvapiť. Sme pre toho druhého presne tými jedinečnými, ktorých chcú mať, sme stelesneným ich túžob a potrieb a oni si budú želať aby to celé trvalo minimálne navždy.
Našťastie či nanešťastie táto naša vzťahová lobotómia nie je trvalá. Raz príde čas, kedy sa naštveme a vypustíme plný kufor, čo kufor kamión všetkého toho, čo sme tak excelentne vytesnili. Naše emócie sa začnú dožadovať svojho. A po tomto nárazovom výleve sa nám zrazu tak neuveriteľne uľaví, že to začneme robiť častejšie. Pomalinky nám budú emócie viac a viac zasahovať do rozhodnutí a vyjadrení, čo sa samozrejme nášmu partnerovi nemusí páčiť. Čo sa stalo? Veď doteraz to fungovalo a kde sa stala zmena? Alebo lepšie kde nastala tá chyba???
Chybička veru nastala. Nastala v čase „prerezania“ dvoch súčastí našej osobnosti, ktoré sa tak úzkostne snažíme oddeliť. Útlm emócii má ale dve strany, asi ako všetko. Lobotomka či už tá originálna, alebo táto naša nie je selektívna. Nedokáže vytesniť len niektoré emócie. Nezbaví nás len hnevu, žiarlivosti, závisti, ale aj schopnosti citovo žiť. Tú lásku, kvôli ktorej sme si takto „odrezali“ kus mozgu nebudeme vedieť vôbec prežiť, tešiť sa z nej, byť ňou naplnení. Takže budeme žiť v niečom, čo nás síce nejako neobťažuje, ale jediné čo nám dáva je pocit prázdnoty...
Nesnažme sa byť niekým, kým nie sme. Mohlo by sa totiž stať to, že aj táto naša malá neurochirurgická operácia sa stane trvalou a nenávratnou. A pokiaľ o to niekto stojí, tak nech to radšej dá rovno preťať odborníkom a nekomplikuje si život vzťahmi. Tam totiž už nejde len oňho, ale môže ublížiť, hoci nevedome, aj svojmu okoliu. Preto ak nechceme byt egoisti, tak by sme si mali dobre rozmyslieť, ktorú z týchto dvoch alternatív si zvolíme.
Úvaha
Komentuj
9 komentov k blogu
2
Nedá sa povedať, že by som úplne s Tebou súhlasila, ale jedno je isté. Nič sa nemá preháňať, všetkého veľa škodí, a tak by asi najoruzumnejšie bolo z každého trošku.
4
pekne napísané
ja sa tiež snažím byť "nad vecou", ale ja celkovo nedávam negatívne emócie najavo, radšej ich v sebe zadusím
ja sa tiež snažím byť "nad vecou", ale ja celkovo nedávam negatívne emócie najavo, radšej ich v sebe zadusím
5
Dobre napísané, hoci rozumiem i sa čiastočne súhlasne opieram o "lenže.." v prvom komentári, ale.. čert to ber. Vkusne podané názory sú proste vkusne podané názory. Literárne a formou 5* a vďakabohu za názov, ktorý ma konečne prilákal otvoriť so zvedavosťou.
6
Veľmi pekne ďakujem za Vaše komentáre a názory. Vážim si ich
7
hej, super si to napisala, konecne nejaky novy pohlad na vztahy... uz som ani nedufal, ze daco take sa este stane, toboz na tejto stranke
Napíš svoj komentár
a ak sa už nimi necháme ovládať, mali by sme si uvedomiť, že to už nie sme my...pretože podľa mňa práve to naše racionálne uvažovanie a reakcie na jeho základe nás robia tými ľuďmi, akými sme, ..a nie tie pominuteľné emócie, ktoré vznikajú a zanikajú behom pár minút..a navyše sú u každého, rozdiel je teda len v tom, akú moc im človek dá...