Z prílohy v novinách ako vždy začne prvé čítať šport. Vyberá si len malý okruh tém, ktoré ho zaujímajú. Hrá pre jeden z malých futbalových klubov, pre ktorý sú dôležitejšie kamarátske vzťahy ako samotné tréningy. A po tréningu vždy hodí do seba jedno rezané a ide sa domov vyspať. Doma ho čaká iba spiaci , chorý otec a niekde medzi kopou špinavých riadov lístok, že zajtra nepôjde do školy. Otec predsa potrebuje ďalšie lieky na srdce.

Pozerá cez svoje husté mihálnice, zjavne nemá svoj deň. Možno myslí nato, ako od neho odišla mama., alebo že ubiehajúce dni sa mu často zúžia len na školu, tréningy, potréningové pivo a sem tam nejakú brigádu, pretože treba živiť seba aj Tatka. Často ho nazývajú hlupákom, pretože niekedy rozpráva odveci. A myslím si, že prejavy jeho arogancie sú len akýmsi obranným manévrom potlačiť svoje city.

A my, jeho spolužiaci, často krútime hlavami nad jeho potrebami pútať na seba pozornosť, myslím, že v určitých veciach je jedným z najväčších Hrdinov medzi nami.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
bludiacisvetom  25. 9. 2010 12:24
Niekedy mi je ho fakt ľúto..
Napíš svoj komentár