Pod oblokmi opitých víl
ryšavých kocúrov
a nezbedných škriatkov
s fialkavými očami
prenikavým pohľadom
hladkáš ma
vyzliekaš do úprimnosti
zahalený v budúcnosti
istoty zavesil si na šnúrku
sedemmíľových čižiem


Šepkám ti,
o babích letách
rady plávajú
v bodkovaných plavkách
časomiera túžob
má zauzlený chobot
a kormidlo drozdov
gúľa sa do večnosti
V pozadí plač bábätiek
ostrý beat
nevinných duší

.


Dvorenie...

vraj komplikovaný
postproces.

Žmurkavý opis:

klesneme
stúpame
otočka
krok
výpad
úklon a vzad.
Harmónia tónov.
Občas ticho a chlad.
Niekedy pád
Zvyšok scény prijal fakt
že jestvoval
a koľko krát!

.


Ostáva nám položiť
na krídla nášho vzťahu
motýľa
hada s chvostom
v tvare esa-
okolo rúk sa ovíja
Pradie a šepká(m)...



Budeš ma mať rád,
aj keď Ťa zabijem?

.
.
.



 Blog
Komentuj
 fotka
ryuk  3. 4. 2013 19:37
Iba toľko- Ľúbim tvoje básne, ale to ty už dávno vieš.
 fotka
radiophonic  27. 8. 2013 14:33
Usmievam sa pre hravosť a príjemnú hopsasavosť slov a obrazov.
Napíš svoj komentár