Hojdám sa
v pixelovom svete
s nechuťou vracať sa
smer: realita
tak sa aspoň vlepím
do deja tohto príbehu

.
.
.


Vkladám sa
mosadznou patinou
cudzích kľúčov
zaprášených snov
do novej epochy

Ak ma chceš odomknúť
stačí ti nastaviť
zrkadlo
odlišným pohľadom
perspektíve orla
dávno zmytej
zo všetkých uhlov
no s najkrajším výhľadom
na šírku sveta
smiešnôstky ľudí
odrobinky radosti
pohltené vysávačom doby

.
.

Jedného dňa
dymovým signálom
nakreslíš
znamenie
na chrbát noci
nájdeš ma
a spočítaš mi pehy

Prenikneš
povrchom tŕňov
bez lupeňov ruží
a všetky moje znamienka
obkreslíš
tuhou z púpavy











Existujú ešte ľudia
čo chcú spolu štekliť
mihalnicami
padajúce hviezdy?




 Blog
Komentuj
 fotka
lubobs  22. 7. 2013 23:59
existujú!
 fotka
piotra  23. 7. 2013 00:55
aňo!
 fotka
ryuk  23. 7. 2013 01:55
Existuje človek, ale nie ľudia. Pekné ako vždy.
 fotka
zerone  23. 7. 2013 12:40
Kardamón je fajn...
 fotka
blackrisq  29. 7. 2013 18:03
ach jaj, melanchólia, mňam



a vidíš, tu je tá nostalgia veľmi pekne zvládnutá
Napíš svoj komentár