Amelia sa však rada točí. Špirály sú oázy do neznáma. Vraj dôležitý je proces, nie výsledok. Existuj a čerpaj, odkrajuj a prežúvaj. Sloboda je možnosť nedefinovania. Autonómia schovaná pod plášťom do dažďa, zápas človečenstva, nakreslený malíčkom bába do vzduchu. Chce dosiahnuť na hrkálku. Prečo sú hrkálky v svete dospelých tak ťažké a škaredé?
Vraj stačí, vymedziť sa. Ha. Artefakty spoločnosti štrngajú ako nechcené závažia limitov bytia. Cholerický dirigent sebapoznania, agigato tíši búrku za oknami tohto ostrova. Obklopená oceánom, všetko je tu hnedé a fialové, pohľady do neznáma spoza chrbty hodvábnych slonov, rukávniky na krkoch papierových žiráf. Vážky. Zaťahuješ závesy pred vetrom, hrajúc schovávačku s realitou. Bezoblačno pominulo, chápem. Tkanina textov, roviny sa prekrývajú na viacerých miestach súčasne. Dievčatko pri popolnici škrtlo zápalkou. Mihotavý plamienok kreslí iskričky v jej očiach. Tesne pred dohorením zápalky sa od nadšenia rozosmeje. Tieto momenty. Ešte! Posledná sekunda, čaro pominuteľnosti. Svet bol zrazu naozajstný, na chvíľku sa nadvihla opona, a ty vieš, že existuješ.
***
Úvaha
Komentuj
4 komenty k blogu
4
@lubobs lebo padajú do nás obrazy, a krajšie dážde, ovky sa viac nebudú schovávať do dier na konci viet ale, usmievať.
Napíš svoj komentár
ok, teraz to idem prečítať