Ich pohľady sa našli celkom náhodou. Stála na rohu ulice, hľadala stratený čas a čakala. Na zmysel. Neprichádzal. Namiesto neho prišiel záblesk. A možno bol zmysel v záblesku. To, čo chceme, neprichádza nikdy v podobe, akú mu dopredu nalinkujeme a potom to niekedy prehliadneme. Škoda. Každopádne. Záblesk vytvoril odraz slnka, dopadajúceho na tmavohnedú dúhovku neznámeho. Bol opretý o zábradlie celkom blízko nej a vášnivo diskutoval s ďalším, oblečený v dlhom kabáte, v ruke kožená aktovka. Typický suchý businessman, povedala si v duchu. V tom istom momente prestal tok jeho slov. Atmosféru tejto bežnej zhody náhodnej koexistencie na rovnakom čase a mieste prerušilo úsmevné zvolanie „Aha, na zemi sú tri oriešky!“

Naklonil sa, zdvihol ich a daroval jej ich. So šibalským úsmevom...

Už nikdy sa nevideli.

.


Zlomok maličkosti
zakliesnil do nej
svoje výhonky
aby jej pripomínal,
že občas svet
-môže-
jednoducho
Byť.

.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár