Strach

Túto noc som zaspávala veľmi ťažko. Spomienky ožili, a vyškriabali sa až na samý vrchol hory, akoby im niekto dobil batérie. Potom som ľutovala, že som im dovolila štverať sa nahor. Niektoré boli už pochované tak hlboko, že som ich už považovala za mŕtve. Tak načo oslobodzovať uväznených démonov?
A tieto pocity mi namiešali drink s obsahom ľútosti a hnevu. Svoj život som uväznila a starostlivo nastavila stráž. Lebo mi naháňa strach.A aj sama sebe naháňam strach...
Bojím sa, že sa stanem stojatou vodou, studenou a špinavou na dne opustnených hlbín.
Bojím sa, že mi všetko odpláva, že mi všetko unikne pomedzi prsty a ja to nedokážem zastaviť. Bojím sa, že sa stratím ako voda na púšti, z ktorej nebude môcť nič vyrásť.
Kto môže žiť v spoločnosti, keď nemá iným čo ponúknuť? Kto môže dať zahrať pieseň, keď jeho orchester odmieta počúvať dirigenta?

 Úvaha

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu