Uvidela som kríž a na ňom všetky hriechy sveta, ktoré zahalila výš, čo nebola z tohto sveta. Uvidela som svitanie, ako po noci prišlo ráno, nazvala som ho zmierenie keď dušu opustí spánok. Až dnes chcem vidieť to, čo som videla vtedy, aj keď stále kráčam tmou, ale v živote sú zmeny. Uvidela som krásu sfarbenú do krvi, zazrela som spásu, čo neznamená byť prvý. Uvidela som Syna, ako nesie celý svet, ktorého nezničila vina, ale po človeku smäd. Uvidela som šťastie, jediné, aké môže byť, no s ním bolesť rastie, bez seba nemôžu žiť. Uvidela som a zvestujem, čo znamená úplnosť, plačem, aj sa radujem, tak zmiešaná je skutočnosť. Uvidela som, uvidela, na vlastné oči som uvidela, to Krista som uvidela, až tak ďaleko som dovidela. Báseň 11 0 0 0 0 Komentuj