"Budem stručný!", povedal na úvod...
Nech mi to odpustí, ale pre mňa bol jedným s tých fenomenálnych rečníkov, ktorý dokážu povedať tisícky krásnych slov, ale nič nepovedať. Vo svojom presviedčaní nevynechal ani čiarku ani medzeru... Sedela som tam ako prikovaná pod neúprosnou paľbou nekonečného a nepresvedčivého rečnenia. Odrapotal svoje naučené texty, ktoré nemajú ani hlavu ani pätu. Stratil sa v podrobnostiach, ktoré sa vôbec netýkali základného problému. Nakoniec odbočil ešte aj z odbočenia...
A potom sa objavil ten druhý...
Jedna kvapka vína stačí, aby sa pohár čistej vody zafarbil do červena. A na to, aby sa zmenila melódia môjho myslenia, stáčí náhli príchod človeka s iskrivými slovami.
Prišiel ten, ktorý sám na sebe vedel ako vrie a kypí more ľudských citov. Hovoril stručne, diskrétne, takmer po šušky, s hlasom ktorý vo mne prebúdzal zvedavosť. Nerozprával s vycibreným jazykom, vyváženými termínmi, formulkami ani nabiflovanými vetami...
Priatelia, neodrádzate ma ak hovoríte s veľkou námahou a strašne neprimeranými slovami. Ak vám začnú chýbať slová vaša reč je ešte presvedčivejšia. Presvedčíte ma, keď hovoríte zo srdca, keď môžem ako poslucháč pocítiť oheň, ktorý máte v sebe a nadšenie, ktoré vás spaľuje. Ak chcete vzbudiť záchvev v srdci potrebujete slová presiaknuté svetlom a nie brilantné slová...
Čínska múrosť hovorí: Ak stačí jedno slovo, nerečni. Ak stačí jedno gesto, nepovedz ani slovo. Ak stačí jeden pohľad, nepouži gesto. Ak stačí ticho, vynechaj aj pohľad.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár