Každý deň hrám svoj veľký zápas na javisku dejín. Aj ja mám svojho Trénera, ktorý mi stanovil určité miesto na ihrisku. Nezáleží na tom či som na lavičke či v tribúne, vpredu či vzadu... Dôležité je to aby som bola usilovná na tom mieste kde sa práve nachádzam.

Počas tohto svojho každodeného zápasu "o nebeský pohár" som sa už mnohokrát zranila, mnohokrát som súdila ostatných hráčov s rukami vo vreckách, občas sa mi podarilo zastať dobré miesto, zachytiť prihrávku a dobre prihrať spoluhráčom. Neraz som bojovala až dokonca napriek pádom, zrážkam a zraneniam.
Občas človek víťazí inokedy prehráva...

Podvečer sa vraciam do šatne, aby som si oddýchla, lebo na nasledujúci deň ma čaká ďalší rozhodujúci výkop. A takto sa to opakuje každý deň až kým nepríde posledné zapískanie, ktoré preruší moje spojenie s týmto pozemským ihriskom.
A je na každom z nás na akého hráča sa človek počas týchto každodených tréningov vypracuje.

 Úvaha
Komentuj
 fotka
mirec21  31. 10. 2008 14:20
vezmeme ta do timu co povies?



ale ziadne lajdactvo treba makat!!!
 fotka
lui74  2. 11. 2008 07:04
ty vieš jednoducho krásne písať

som veľmi rád, že ťa môžem poznať.
 fotka
janulka3112  3. 11. 2008 09:43
máš pravdu... život je boj, stále bojuješ o svoje miesto v spoločnosti, v rodine, medzi priateľmi. Stále dávaš o sebe vedieť a preto akákoľvek lenivosť pri utužovaní vzťahov vedie len k zbytočným hádkam... prípadne rozchodom...



... naozaj pekne napísané...
 fotka
samsonik  28. 1. 2009 00:45
dostal som sa akosi k tomuto starsiemu clanku a chcem ti vlastne podakovat, ze sa na birdze najdu ludia, ktori prezentuju ozajstne hodnoty a vnasaju svetlo do zivotov druhych. velmi pekna a rozpracovana myslienka.. tiez sa snazim tento zapas hrat co najlepsie. hoci by som nedostal pohar, ani medailu na tomto svete, chcel by som aby ma potom moj Trener pochvalil a nechal hrat ten vecny zapas, v ktorom budem uz len hviezdit a v ktorom sa nedockam ziadneho zranenia
Napíš svoj komentár