kedy okúsim tvoj bozk,
tvárim sa nerovne,
roztápam sa ako vosk.
Mám strach ako dopadnú,
naše životy,
necítim už silu vnútornú,
som vymretý.
Čakám na jeden moment,
ako skončí ten príbeh,
nevládzem, no comment,
krok, mení sa v beh.
Vlhké pery, tiché stonanie,
osobná blízkosť,
tvárim sa nevyrovnane,
nespútaná voľnosť.
Daj mi voľnosť zomrieť,
tvoj úsmev,
vyletieť, opustíme svet,
nič len rev.
Všetko je divné,
kedy okúsim tvoj bozk,
tvárim sa nerovne,
roztápam sa ako vosk.
Mám strach ako dopadnú,
naše životy,
necítim už silu vnútornú,
som vymretý.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
usmiewawyzub
21. 2.febuára 2010 21:30
Zabíja ťa sloboda aj blízkosť, myšlienky aj rýchlosť, samota aj bozky, mňa strach spáliť mosty. Náš svet nie je prostý a strach je príliš mocný, no sila a cit sú tým zmyslom, nedovoľ im zomrieť týmto
Napíš svoj komentár