Skúsim sa rozpísať v komente
Komentuj
19 komentov
2
patriska
29. 10.októbra 2020 22:26
Už velmi dlho som sa necítila takto zle psychicky.. asi naposledy ked som pred 4.rokmi vyhorela kvôli práci, znova mám hrozné depresie no ked si spomeniem na sedenie u psychiatricky je mi zle este viac.. je to hrozné ako naznačujem svojmu okoliu ze trpím a nic sa nedeje ziadna odozva. Presne ako ked mate stav ze zaspite a mate nocnu moru z ktorej sa neviete zobudit. Snazite sa prehovorit na ludi naokolo no tie tváre sa strácajú a vy sa cítite beznádejne a neviete sa prebrat. Tento status píšem na základe toho že mám pocit odkedy je táto pamdémia ludia sa viac vyhýbajú všetkému a nedôverujú tak ako predtým. Každý si hladí svojeho a nic viac. O to viac si z nejakeho dovodu namyslam ze som v minulosti tymto ludom ublizila.. citim sa opustená.
4
Presne toto! Ja si niekedy hovorim, ze skor ako ma zabije virus, ma dorazi daka depresia z osamelosti, nepochopenia, nevsimavosti a nemoznosti zdielat svoj vnutorny svet s niekym...
5
Keď sa budeš chceš niekomu vyrozprávať co ta trápi tak mi napíš teda ak budes chcieť
7
Posielam teple objatie.
Skus napisat blog alebo sa niekomu z nas vypisat do tsky.
Myslim, ze ti birzaci radi pomozu.
btw mame ta radi
Skus napisat blog alebo sa niekomu z nas vypisat do tsky.
Myslim, ze ti birzaci radi pomozu.
btw mame ta radi
8
ludia nechcu vidiet depresiu a nieco ine nez len to dobre. kazdemu uz ide hore krkom to co sa deje a zo vsetkych stran vali a ti co maju problem byt sami maju tazke casy lebo je to teraz nariadene, pre vyssie dobro.
Jedine mysliet pozitivne a verit v to ze coskoro uz budeme z najhorsieho vonku.
Tiez mam pocit ze na mna dolieha toto cele a nejakym zazrakom som sa dokazal usmernit psychicky ale popri vsetkych razoch co som sa self-coachovl, toto bolo milion krat tazsie. Fakt akokolvek chces, je extremne tazke sa nenechat deprimovat tym co sa deje.
Ak som bol na teba niekedy hnusny, odpust mi a zabudni na to prosim. a Ked budes citit ze ti to co i len trosku zlepsi den, napis mi , hoci aj totalnu kravinu, mozme sa bavit o uplnych hlupostiach a neriesit tie denne sracky ktorych mame dost.A ak sa chces vyrozpravat z tych tazivych myslienok, tiez rad podam pomocnu ruku
Jedine mysliet pozitivne a verit v to ze coskoro uz budeme z najhorsieho vonku.
Tiez mam pocit ze na mna dolieha toto cele a nejakym zazrakom som sa dokazal usmernit psychicky ale popri vsetkych razoch co som sa self-coachovl, toto bolo milion krat tazsie. Fakt akokolvek chces, je extremne tazke sa nenechat deprimovat tym co sa deje.
Ak som bol na teba niekedy hnusny, odpust mi a zabudni na to prosim. a Ked budes citit ze ti to co i len trosku zlepsi den, napis mi , hoci aj totalnu kravinu, mozme sa bavit o uplnych hlupostiach a neriesit tie denne sracky ktorych mame dost.A ak sa chces vyrozpravat z tych tazivych myslienok, tiez rad podam pomocnu ruku
10
Neviem, nerozumiem prečo iba naznačujes? Viem že je ťažké hovoriť o svojich pocitoch niekedy.. Ale blízkym ľuďom by si možno mohla aj viac povedať.. hlavne keď chceš aby si ta všimli, čo mi vyplýva že áno.
A očakávaš, že tvoje okolie ti nejak pomôže aby si netrpela? Skús porozmýšľať kvôli čomu trpis a nejak to odstrániť..
Ťažko sa nejak bližšie radi, lebo si všetko písala veľmi všeobecne
A očakávaš, že tvoje okolie ti nejak pomôže aby si netrpela? Skús porozmýšľať kvôli čomu trpis a nejak to odstrániť..
Ťažko sa nejak bližšie radi, lebo si všetko písala veľmi všeobecne
11
keby som ti vedel pomoct tak rad no asi neviem, tiez som v p.... Ale nedaj sa Paťka!
12
@lenkaska1 všeobecne mi nezostalo vela kamaratov.. niekolko tyzdnov sa dohadujeme s kamoskou ist sa porozpravat nikdy to nevyjde a vzdy nieco ma a pritom niekedy sa staci cloveku len vyrozpravat no akoby aj to uz neni samozrejmost napriklad.
17
Ano rozumiem.. nuž to si napísala veľmi dobre, že už ani takéto stretnutia s kamarátkami nie sú vôbec samozrejmosť.. tiež už dlhé roky nemám takú bližšiu kamosku, ale už som si zvykla a čiastočne mi tuto funkciu nahrádza môj frajer...
Nie vždy mame ľudí pri sebe, ale treba to vydržať a pripadne si hľadať niekoho iného :/
My sme sa mali stretnúť s kamoškami z VŠ po roku a stretko sa prisaham preložilo asi 5x a nakoniec sme sa stretli aj tak len 3 zo 6tich...
Nie vždy mame ľudí pri sebe, ale treba to vydržať a pripadne si hľadať niekoho iného :/
My sme sa mali stretnúť s kamoškami z VŠ po roku a stretko sa prisaham preložilo asi 5x a nakoniec sme sa stretli aj tak len 3 zo 6tich...
19
Ja si myslím, že ak máš takéto stavy a mala si ich aj v minulosti, tak určite to rieš z lekárkou, viem, že to nie je úplne najpríjemnejší pocit tam niekedy ísť, ale ja som sa napríklad naposledy zverila lekárke s tak hrozným tajomstvom, ktoré vie len pár ľudí z môjho najbližšieho okolia a nevedeli mi ho pomôcť spracovať, že až no. A čuduj svete sa mi uľavilo, keď som si mohla u nej poplakať a vypočuť si na to aj odborný názor.
A čo sa týka tvojej otázky, tak vieš čo, cítim sa celkom rezignovane aktuálne. Mňa od istej doby (až na pár vzácnych chvíľ , keď ma niečo ozaj že vytočí) sa nad ničím nerozčuľujem a radšej len mávnem rukou. Radšej by som normálne pracovala a po práci chodievala do fitka, na jógu a s kamošmi na vodnú ako toto čo sa deje. Ale čo už. Posledný mesiac len trčím doma 95% času a aspoň tú dobu čo sa nedá nič robiť využívam na to, za čo by som sa cítila previnilá inak. Veeeeeľmi dlho spím každý deň, pozerám veľa filmov a skoro stále sa válam v posteli. Neni som vôbec nijak produktívna a je mi to srdečne jedno. Týmto svojim mám-pičizmom som som si vybudovala celkom peknú obrannú náplasť voči smútku, pocitom menejcennosti, či nejakým výčitkám a úzkosti Ale asi tomu pomáhajú aj lieky čo beriem.
A čo sa týka tvojej otázky, tak vieš čo, cítim sa celkom rezignovane aktuálne. Mňa od istej doby (až na pár vzácnych chvíľ , keď ma niečo ozaj že vytočí) sa nad ničím nerozčuľujem a radšej len mávnem rukou. Radšej by som normálne pracovala a po práci chodievala do fitka, na jógu a s kamošmi na vodnú ako toto čo sa deje. Ale čo už. Posledný mesiac len trčím doma 95% času a aspoň tú dobu čo sa nedá nič robiť využívam na to, za čo by som sa cítila previnilá inak. Veeeeeľmi dlho spím každý deň, pozerám veľa filmov a skoro stále sa válam v posteli. Neni som vôbec nijak produktívna a je mi to srdečne jedno. Týmto svojim mám-pičizmom som som si vybudovala celkom peknú obrannú náplasť voči smútku, pocitom menejcennosti, či nejakým výčitkám a úzkosti Ale asi tomu pomáhajú aj lieky čo beriem.
20
A pokojne ak si s nikým ešte nepopísala a mala by si pocit, že ja by som ti mohla byť nejako užitočná mi napíš , rada si s tebou popíšem
Napíš svoj komentár