Skladám

Z políčok sivo-čiernych skladám šachovnicu samoty,
figúrky časom zanesené už nemajú chuť hrať,
vzdorovito stoja, ignorujú príkazy vydávané
a šedým políčkam zostáva, len prachom ďalej zapadať.

Z prutikov vysušených skladám vežu hnevu,
vežu k oblakom a čo najvyššie k nebesám,
zápalka, začiatok konca ohnivému spevu,
zlámané túžby a zlobu po jednom prikladám.

Z kvapôčok smútku skladám daždivé mračná,
na ktorých anjeli spávať určite nebudú,
kvantá slzavých kvapiek sa do očí tlačia,
z oblohy kropia zem, po viečkach stekajú.

Z kocočiek života veľké puzzle skladám,
puzzle, ktoré do rámu nijak sa nevmestí,
pri každom pokuse zložiť lásku však zlihám,
kam stratil sa posledný kúsok nikdy už asi nezistím.





konecne som to dokoncil..heh

enjoy
Pxx

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu