ako zo všetkého, čo miloval som, zostal len popol,
vetristý popol, rozptýlený vzduch,
odchádzajúce duše, na cesty idem už.
Čo dávalo mi silu,
teraz ma ničí,
nad mojim hrobom
víťaznú vlajku vztýči,
temnota vyhrala,
slzy vyschli,
láska sa rozplýva,
môj život ničí.
Rieky vekom zvrásnené
delia mi srdce,
pomaly stráca sa,
až napokon vyschne
a stromy posiate
jesennými listmi,
už viac nebolia
aj oni už vyschli.
Skladal som slová
a listy temnôt,
po tom všetkom však
zostal len šepot
a pomaly utícha
v tej zhubnej vrave,
so zmyslom života
už nič nepovie.
Stál som tam
a díval sa vôkol,
zo všetkého čo ľúbil som
zostal len popol.
Duše kácané
studenou oceľou,
vrývajú do hlavy
bezmocný srdcabôľ,
Týmto končím
svoj list piaty,
odchádzam na cesty
s vami navždy spätý.
A že Skaly a med
bol môj život,
do noci rozplýva
môj posledný vykot.
Cesta do tmy
lúčim sa vôkol,
na perách klenie sa
posledné zbohom.
Taká malá báseň na ukončenie Piatej časti v mojej "zbierke"
Enjoy
Pxx
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
Napíš svoj komentár
len skoda ze uz nepises castejsie.