Krvavý sneh

Utekala lesom, taká krásna,
telo nahé, nežný tvor.
Sneh zasipel pod jej váhou,
keď potkla sa a spadla.

Nevinné žieňa úbohé,
horúce prsia schladil sneh,
dopadla ako páperie.
zavzlykala nešťastne.

Nežná krása týraná,
že musí teraz bežať,
ďaleko odo mňa,
vie, že nemôže kričať.

Padá sneh krajinou,
kryje krvavú stopu.
Predo mnou sa neskryje
snedá pleť v snehu.

Bez šiat beží, uteká,
bielymi rukami bozkaná,
závoj vlasov jej plápolá,
opantáva strachom.

Stehná chladom spálené
a podliate krvou,
v červených potokoch halené,
splývajú so snehom.

Tá horká kvapka utrpenia
zaviedla ma priamo k nej,
vyteká z jej hebkých žíl,
v zimnom objatí tleje.

Ležala tam ako srnka
v tej studenej perine,
v kaluži krvi vzlyká,
už čoskoro zahynie.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu