22-08-2012
(zahĺbená v spomienkach a v prítomnom momente)

Nezabránim koncu.
Ani to slovo nevyslovujem,
Ako sa ružová farba láme v horizonte
Ako lietadlá kreslia abstraktné výjavy
Ako slnko odchádza zo scény
Nastupuje bledomodrá kavaléria, ktorá postupne tmavne
Až príde svetlo na konci konvoja.
Všetko dramaticky stíchne.
Ani kvapôčka trblietajúca sa a ledva visiaca na rajčine si nedovolí padnúť na zem a ozvať sa.
Prchavý moment, ktorý mám rada,
Len vyprcháva.

Ako aj tá chvíľa s tebou
Ten elektrizujúci moment
Zrýchlené dýchanie
Z očí do očí
V tak malej medzierke medzi nami
Čítali sme si telepatiu
A bozkávali sme sa v našich mysliach
Ale to nik nevidel.
A moment vyprchal.
Znova.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár