Predsavzatia...
Načo sú dobré? Nimi si dávame aký –taký obraz o tom, čo by sme chceli, aby tak vyzeralo (chceme schudnúť, zdravšie žiť, prestať fajčiť, zmeniť šatník, hudbu, dizajn, auto.. nájsť si partnera, frajera, viacej priateľov... začať žiť život, užívať si ho, spoznať iné zvyky a tradície, národy, krajiny...)
Z toho dôvodu nechcem akoby „začínať odznova“ od akejsi pomyselnej nuly, z ktorej sa aj tak nepohnem, pretože začiatky boli, sú a aj budú ťažké. Chcem jednoducho pokračovať. V upratanom živote. Chcem vedieť, čo chcem, čo mám a nabrať tiež trochu tej sebadôvery a sebaistoty, aby som sa mohla realizovať v tom, čo chcem robiť.
A na toto mi akosi jeden život nestačí.
Nemôžem žiť vo svojom svete a pritom registrovať mamu, otca, rodinu, priateľov a osoby, ktorým sa bojím ukázať môj svet, aby ho ešte viac nezničili (sám už je dosť zničený). Chcem sa občas ponoriť do svojho sveta a letmo letieť s myšlienkami bohviekam a jednoducho sa cítiť fajn, v pokoji a po vyjdení z neho cítiť aj katarziu a dobrý pocit, že sa starám nielen o svet, v ktorom reálne žijem, ale že to mám upratané aj vo vnútri. Na druhej strane zase nechcem spraviť zo svojho vnútorného sveta lunapark – aby som sa do neho chodila zabávať a nerozvíjala ho.
Ten povrchový svet by potom patril všetkým mojím najbližším, ktorí by tú moju vnútornú dimenziu nechápali a ani by sa nesnažili ju pochopiť, tobôž do nej akosi vstúpiť. Možno by sa táto vonkajšia šupka mohla dať prirovnať tomu, čo očakáva aj moja mama odo mňa -> nefalšovanú slovenskú dedinskú klasiku, alebo vôbec klasiku. (Zatiaľ návrh, že si nájdem černocha - a vyrovnám moju pigmentovú nerovnováhu - neprešiel, ale ja ho presadím! )
Možno je toto zmena, ktorá mala prísť. Netuším. Uvidím v budúcnosti. Rozhodne je to vec dlhej doby, opatrená skúškami, pádmi a vzletmi, fackami a bozkami, objímaniami a haneniami, kriku a spevu, jazzu a metálu... ale keď sa chcem pohnúť dopredu, síce možno musím spraviť tri kroky vzad a poriadne si uvedomiť a poupratovať si všade a vytvoriť si prostredie, v ktorom sa cítim príjemne (prestavba izby je na dobrej ceste), ale je to pohyb a nie stagnácia, ktorá je asi to najhoršie, čo sa len môže stať.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
jin15
4. 7.júla 2011 00:23
Tvoje blogy majú niečo do seba
2
@jin15
ale neee , len keď píšem, tak mi dochádza viacero vecí, tak mi to pomáha a takto večer som už akosi pokojnejšia
ale neee , len keď píšem, tak mi dochádza viacero vecí, tak mi to pomáha a takto večer som už akosi pokojnejšia
4
5
@jin15 - áno! alebo keď máš niečo na srdci a nevieš, komu to povedať tak, aby sa na teba nepozrel ako na čosi čudné, tak v tomto je papier / blog vynikajúci
@purenarcissism - TY si proste jednoducho moja úžasná a fantastická inšpirácia
@purenarcissism - TY si proste jednoducho moja úžasná a fantastická inšpirácia
Napíš svoj komentár