Pohľad do zrkadla

Každý deň sa naše tvare odrážajú na oknách výkladoch, či v zrkadlách.
Pozeráme sa tam či už s výrazom spokojnosti so sami sebou alebo okamžité odkloníme zrak lebo cítime strach alebo prázdno v nás.
Zrkadlá nám môžu veľa prezradiť, môžu nám prezradil ako sa správame pred nimi či si všímame naše nedokonalosti alebo pozeráme nato čo je na nás pekne.
Čím viac sa pozeráme do zrkadla tým viac vidíme svoje vlastnosti. Pozeráme sa tam a želáme si byt niekým iným, želáme si stáť na inom mieste, pozeráme sa tam a dúfame že naše starosti sa stratia ako náš odraz keď od nich odídeme. Zrkadla sú našimi dôverníkmi aj keď náš cely svet odmieta, straní sa nás, nenávidí. Pohľad od zrkadla môže veľa znamenať ako pohľad do oči niekoho o kom chceme zistiť aký je to človek, či nám chce ublížiť alebo pomôcť. Aj keď sa zmeníme, v zrkadle môžeme vyzerať rovnako, vidíme sa tam so všetkým čo sme dokázali, pokazili alebo nespravili. Čím častejšie sa pozeráme tým viac sa nás odraz vrýva do nich. Ak je človek sám tak je jediným jeho partnerom, priateľom. Keď už sa náš svet točí rýchlejšie a rýchlejšie náš odraz ostáva takým akým bol pred tým. Niektorý sa snažia ostať rovnakými, snažia sa byt tými istými výnimočnými ako boli ale len zrkadlo vie čo sme zač. Ak chceme vedieť kto sme stačí jeden pohľad to zrkadla a aj keď nám svet tvrdí opak mi vieme kým sme sa stali, ostaliČim ďalej tým viac sa naňho spoliehame ako na najlepšieho priateľa, nášho jediného keď sa svet obráti chrbtom. Ak by sme chceli byt iným človekom je tu stále zázračne zrkadlo, ktoré nám vždy povie kto sme. Myslím že sme pravdivými iba pred zrkadlami naše vnútro vie iba pred nimi byt tými čím sme aj keď sa snažíme byt pred ostatnými vyzerať dospelo, tvrdo alebo hoci jak inak, iba zrkadlo vie že sme kým sme pretože iba ono nás pozná a či už sa neradi pozeráme na vlastný obraz alebo dokážeme naňho pozerať cele hodiny tak aj tak ostáva jediným ktorý vie kto sme a vie aj ciele nás a našich ciest.Ak by sme chceli poznať sami seba ale zrkadlo nám to nikdy nepovie.Neukáže nám cestu, nepomôže nám keď budeme v núdzi, nemôže nám poradiť keď už si nevieme rady ale môže nás len nasmerovať tam kde chceme a pri nás stáť keď nadíde náš koniec.Nemôže nám ukázať iba veci dobre, môže nám ukázať nás a naše chyby minulosti ale ukáže nám všetko.
Nech už je dôvod prečo sa tak radi, neradi, pozeráme do zrkadla stále bude náš obraz ukazovať čí už chcem alebo nebudeme potešený našou tvarou, ktorá je poznačená časom, chorobami alebo strachom z budúcnosti, minulosti, či strachom ktorý nevieme pomenovať, stále bude s nami ako náš tajný spoločník a bude nám robiť presný obraz toho kto sme.

 Úvaha
Komentuj
 fotka
happinesska  7. 12. 2008 16:59
zaujmavy clanok ... ako vie byt to zrkadlo krute a napriektomu ho skoro kazdy denno denne vyhladava
Napíš svoj komentár