Niekedy mám chuť urobiť čiaru,
čiaru aspoň hrubú ako stena.
Bude to stena kde,
na jednej strane budem ja,
a na druhej všetci ostatný.
Na tej strane budem sama.
Sama samučičká len ja.

Viem, že zo začiatku to bude ťažké.
Opriem sa o stenu a budem ich počúvať.
Počúvať o čom sa bavia a ako sa smejú.
No raz sa postavím a pojdem ďalej.
Zavriem za sebou dvere.

Tam ostane všetko.
Moje doterajšie spomienky, myšlienky, skutky.
Nepodarené priateľstvá, pokazené lásky.
Zabudnem na slzy, na všetko.
Keď zavriem dvere nespomeniem si na nič.
Budem voľná, voľná ako vták.

Nebudem meseť premýšlať nad tým,
čo som pokazila a ako to napraviť.
Začnem odznova, úplne od nuly.
Budem nový človek.
Nový priatelia a skutky.
Tak by som to chcela.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár