Neskoré augustové hviezdy pomaly začali dobývať modrastú pláň nad našimi hlavami. Ona sedela oproti mne a naše kolená sa jemne dotýkali. Zvečerilo sa.
Sedeli sme v polmesiaci.
Ako dve ženy. Dobre vediac načo tá druhá myslí.
Ako dve deti. Jedno dieťa žmurknúc na to druhé, pochopiac popolavý pohľad.
Ako dvaja muži. Bez slov súcitiac s druhým.
Boli sme ženy, muži i deti. Boli sme všetko, čo sa dá. Boli sme sabou a zároveň tou druhou. Boli sme sestrami, matkami i dcérami. Boli sme tými bezslovnými rozhovormi, ktoré sme medzi sebou viedli. Boli sme dušou i nádychom. Kričali sme a boli sme ticho. Boli sme dokonalé a boli sme spolu.
Chápali sme.
Naše túžby i pocity.
Tušili sme. že to príde.
Ticho roniac slzy v prehnitom srdci som sklonila hlavu a, vložiac do toho všetky tiché plačlivé a prebdené noci, nevyslovené ospravedlnenia a myšlienky, som ju objala.
Povedala som všetko.
Ničím a všetkým.
Tichom.
(Neplač)
Sedeli sme tam. Ako deti a zároveň ako dve dospelé ženy. A ja som sa postavila a ticho odišla.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
omeleta
1. 7.júla 2012 21:22
Pre @bon.
2
pred pár sekundami som vyplnovala nejakú z tých stoviek debilných a rovnakých ankiet kto má koho na birdzi rád
a chela by som čosi doplniť
aj @omeleta je jeden z mojich oblubených birzdákov, lebo je jednoducho malá ale skvelá
omeletka, prepac, ze som na teba zabudla, velmi sa za to hanbím
a chela by som čosi doplniť
aj @omeleta je jeden z mojich oblubených birzdákov, lebo je jednoducho malá ale skvelá
omeletka, prepac, ze som na teba zabudla, velmi sa za to hanbím
Napíš svoj komentár